Ultrablog

Takže dnes to je presne 2000 dní, čo som začal behať každý deň minimálne 2 míle. Za toho skoro 5 a pol roka sa to stalo absolútnou súčasťou môjho života.
Takýto spôsob je výborný trik, ako skrotiť svoju myseľ. Keď viete, že nemáte na výber, je oveľa jednoduchšie sa vybrať behať. Nezáleží na tom, či ste unavený, či prší alebo je zima, či je neskoro alebo ste chorý, žiadna výhovorka neexistuje.

Foto posledny den 6 behu, ja som na lavo, Padyatra vedla mna.

Rad by som doplnil svoj predosly prispevok.
Pred par dnami som si odbehol spominany Self-Transcendence Six Day Race v New Yorku
Mozno pre niektorych bezcov, ultrabezcov, moj vykon je akymsi mravencim vykonom, ale pre mna je to sebaprekonavajucim zivotnym vykonom.
Tychto par riadkov pisem z mojho kapacitneho pohladu tela. Kazdy clovek ma svoj individualny pokrok na roznych urovniach bytosti.

V 2012 som mal 41 rokov a moja vaha sa blizila k 120kg, vyska 192.
15 rokov do zadu som odbehol 2x mraton v rozmedzi 2 rokov. Nebehaval som aktivne, skor sporadicky, tyzden som behal potom aj na par mesiacov pauza.
Minuleho roku na jesen som si povedal dost! Nielen vaha, ale aj zdravotne problemy ma k tomu dohnali.

   Tohtoročný Košický maratón mi akosi nevyšiel podľa očakávaní. Po pre mňa nečakanom úspechu minulý rok, som predpokladal, že by som sa mohol aspoň priblížiť k času z minulého roka. No nepodarilo sa. Ani z ďaleka.

   Pôvodne to mal byť víkend, ako každý iný. Už asi pred mesiacom som sa prihlásil na Bratislava Night Run, ktorý mal byť v sobotu. No to bol len začiatok.

   Tento rok som do poslednej chvíle nevedel či pobežím. 3100vku som dobehol len pred dvoma týždňami a akosi ma rozbolelo pravé stehno. No zlepšovalo sa to a v stredu som sa rozhodol, že to je natoľko dobré, že sa predsa len pokúsim bežať.

   Stromovka bola pravdepodobne tento rok už mojim posledným „závodným tréningom“ pre tohtoročnou 3100vkou, ktorá začína 12. júna, teda od dnes za dva týždne.