11. september 2001

    Všetci poznáte tento dátum. Väčšina z vás si asi aj pamätá kde ste boli a niektorí si možno dokonca pamätajú presne čo robili, keď ste sa prvý krát dopočuli o tom, čo sa v tento deň stalo. Ja som bol na Wards Island v New Yorku a bežal som 1000-míľový beh.
World Trade Center    Newyorské dvojičky boli vždy veľkou turistickou atrakciou. Na jej vrchole bola vyhliadková plošina, z ktorej bol výborný výhľad na celý New York. Keď som bol v New Yorku v roku 1995 prvý krát aj ja som využil možnosť pozrieť si toto mesto. Dokonca keď som v roku 2001 prichádzal do New Yorku pristával som na letisko Newark, ktoré je v New Jersey. Do New Yorku sa cestuje vlakom a jeho konečná bola práve pod World Trade Centre.
    1000-míľový beh sa behal na Wards Island, ostrove, ktorý sa nachádza pod Triborough Bridge. Tento most spája tri newyorské štvrte, Queens, Bronx a Manhatan. Dvojičky boli dominantou, ktorú bolo z tohto výborne vidieť.
    V ten rok to bol môj druhý pokus na tejto trati. Jedenásteho bol tretí deň behu, čo je pre mňa vždy ten najťažší deň, k tomu bolo ráno a to je pre mňa najhorší čas, pretože vždy zaspávam. Pred deviatou som prebehol kempom a prešiel popod most a v tom momente som zbadal niečo, čo okamžite zaujalo moju pozornosť. Z jednej z veží World Trade Centra sa šíril stĺp dymu. Požiar. To bolo prvé, čo ma napadlo. Ale okamžite mi bolo jasné, že požiar v takomto mrakodrape znamená katastrofu. Vedel som, že vo všetkých budovách WTC pracuje asi 100000 ľudí a evakuácia v takomto objekte určíte nie je jednoduchá. Okamžite sa na okruhu o ničom inom nerozprávalo.  O dva okruhy neskôr som sa pozeral na dvojičky a zrazu som zbadal obrovskú ohnivú explóziu v druhej z veží. Lietadlo som nevidel, pretože priletelo z druhej strany budovy. Veže sú od ostrova dosť vzdialené, takže samotný výbuch počuť nebolo. Keď začala horieť druhá veža, to mi už bolo podozrivé. Zdalo sa mi veľmi nepravdepodobné, aby naraz horeli obe budovy. O hodinu sa stalo ešte niečo podivnejšie. Jedna z budov zmizla, jednoducho spadla. Aby pri požiari spadla budova a ešte k tomu takáto, to bolo divné. Vtedy jeden z fotografov spravil posledný záber dvojičiek. Vlastne už len jednej. Po krátkom čase zmizla aj táto a z dominanty New Yorku ostali len dymiace sa trosky.
World Trande Center posledné momenty   Celý New York skolaboval. Všetky mosty boli zatvorené a tak cestovať autom medzi jednotlivými časťami mesta sa nedalo. A tak sme ostali všetci uväznený na ostrove. Všetci pomocníci, ktorí sa striedali v niekoľkohodinových zmenách sa nemohli z ostrova dostať a taktiež noví prísť tiež nemohli.
    Potom sa k nám dostali prvé informácie, čo sa vlastne stalo. Do budov vraj vrazili dve lietadlá. To sa mi zdalo dosť divné. Keď havaruje jedno lietadlo OK, ale dve? Začal som počúvať rádio, aby som získal viac informácií. Hneď od začiatku tam vraveli, že to spravil známi terorista Bin Ladin a jeho Al Qaida. Zaujímavé, na to, že bol taký známy som jeho meno, ani meno jeho organizácie nikdy nepočul. Stalo sa to aj vám?
    New York a jeho obyvatelia sa zbláznili. Neustále som v rádiu počul slova ako vojna a pomsta. O niekoľko dní bola na Manhatane demonštrácia proti vojne, ale v rádiu ju len vysmiali. Ľudia začali byť paranoidní. Mesto vyslalo ľudí, ktorí mali skontrolovať všetky mosty, čí sú v poriadku a čí tam náhodou nie sú nálože. Jedno také auto prišlo kontrolovať aj náš most. Zaparkovalo priamo pri pilieri mosta a muži začali most kontrolovať. Vtedy ešte stále mohli po mostoch jazdiť len policajti, požiarnici, sanitky a vybrané autá a tak všetci ostatní chodili po mostoch peši. Jeden z mužov, čo kráčal po moste si všimol auto a kontrolórov a začal na nich vykrikovať aby odtiaľ zmizli. Keď ho neposlúchli začal kričať aj na nás, aby sme ich zastavili, pretože chcú ten most vyhodiť do povetria.
    Hneď po páde dvojičiek sme sa obávali, že pretek bude musieť byť zrušený. Našťastie na základe neuveriteľnej obetavosti organizátorov mohol beh pokračovať. Až kým neotvorili opäť mosty chodievali na ostrov peši a prinášali nám zásoby. Ešte niekoľko dní nám beh znepríjemňoval príšerný zápach dymu, ktorý až sem k nám privial vietor. Bol to taký ten chemický zápach spálených plastov. Po nejakom čase sa našťastie vietor otočil a my sme toho boli ušetrený.
    Mňa ten rok skoro na celý deň odstavila teplota, ktorú som dostal niekedy po siedmich dňoch behu a to mi znemožnilo dokončiť celých 1000 míľ. Ale zlepšil som sa aspoň o symbolickú jednu míľu oproti mojej premiére na tomto behu v roku 2000. Zabehol som 851 míľ.