12 hodinová chôdza v N.Y.

     Včera večer o 19:00 miestneho New Yorského času som sa postavil na štart 12 hodinovej chôdze, ktorá sa tu každoročne koná pri príležitosti osláv príchodu Sri Chinmoya na západ.

     Bol to už môj tretí štart na tomto podujatí, takže som vedel čo ma čaká ako bežca netrénujúceho chôdzu. Na štarte nás bolo niečo vyše 120 z toho asi 80 v mužskej kategórii. Z celkového počtu bolo len veľmi málo originál chodcov čo sa techniky týka. Väčšina z nás patrila medzi nadšencov chodcov.

     Trať po ktorej sa chodilo je mi dobre známa, je to hneď vedľa bloku kde sa beháva 3100 míľový závod. Jedno kolečko meralo niečo cez 1 míľu kde 400 metrov sa išlo po tartanovej dráhe miestnej školy. Na okruhu boli dva kopčeky, kde hlavne ten druhý sa išiel smerom dolu a bol celkom strmý.

      Mojim cieľom bolo nachodiť aspoň 50 míľ (80 km). Povedal som si, že hneď od štartu pôjdem čo to dá. Hneď v prvom kole alebo presnejšie od prvých metrov  po štarte sa na čelo štartového poľa dostal borec z Ruska Alexander. Tempo akým išiel bolo pre nás ostatných nedosiahnuteľné. Uš po prvom kole sme ho pred sebou nevideli. Bolo jasné, že ak to tempo udrží tak vyhrá spôsobom štart-cieľ. Medzi už spomínaným Alexandrom a mnou bola malá skupinka asi 5 chodcov. Boli predo mnou asi 100 metrov. Asi po hodinke závodu som sa dostal do tempa a začal som sa približovať skupinke predo mnou. Hovoril som si, že keď ich dobehnem tak sa ich budem snažiť držať.

       Keď som ich už dobehol (obrazne povedané) tak to ich tempo bolo v tom momente na mňa pomalé a tak som sa dostal postupne pred nich. Asi po dvoch hodinách som sa ocitol na druhom mieste za Ruskou lokomotívou Alexandrom. Ten postupne obchádzal všetkých o kolo. Asi v tom čase keď ma dával o kolo začínal som pociťovať bolesť na pravom narte. Pravdepodobne som mal príliš stiahnutú tenisku. Skúsil som si trochu povoliť šnúrky ale vôbec to nepomohlo. Naštastie som pred závodom tušil, že by mohli nastať nejaké problémy s teniskami a tak som si zobral ešte jedny náhradné, úplne iný model ako tie prvé. Bolesť sa stále zvyšovala čo ma aj trochu spomalilo. Po prezutí tenisiek sa to zlepšilo do takej miery, že som bolesť dokázal znášať bez toho aby to ovplyvnilo moje tempo.

        Po 4 hodinách prišla prvá spánková kríza, ktorú som vyriešil energy gelom a kávovým nápojom. V tom čase som sa pohyboval medzi 3. a 5. miestom. Bol som prekvapený, že ma nebolia svaly, hlavne som to čakal od lýtkových svalov. Asi po polke závodu som ešte dva krát riešil zaspávanie u mňa osvedčenou metódou, čiže -kofeínovou. Počas závodu som nevedel koľko má jedno kolo presne metrov, takže som si nebol istý či tých 50 míľ dám. V posledných dvoch hodinách mi už rýchlosť klesala, ale stále to bolo na moje pomery slušné tempo. Hodinku pred koncom som tušil, že by tam tých 50 míľ mohlo padnúť. Nebolo pre mňa podstatné na ktorom mieste budem, ale podstatné bolo dosiahnuť svoj predštartovný cieľ. Nakoniec som nachodil 54 míľ a posunul som svoj osobák na tejto trati. Počasie bolo počas celých 12 hodín ideálne, mohlo byť tak okolo 10 stupňov.

        Atmosféra tohto pre nás všetkých špeciálneho závodu úžasná. Tá nočná atmosféra má niečo do seba. Ešte by som spomenul pár významných mien, ktoré sa zúčastnili tohto závodu. Koho iného by som chcel spomenúť ak nie kolegov z 3100 míľového závodu Asprihanal, Vladimír, Pushkar a Peťo.

Dnes začíname s prípravou a stavbou kempu kde sa 19.4. začne 10 dňový závod. Budem sa snažiť napísať každý deň tu na blogu pár riadkov k priebehu závodu. Nafotím aj pár fotiek.

 

 

Komentáre

Skončil som na 8. mieste.

Nejako som to v tom článku nespomenul...

Gratulujem

Super výkon

Poradie

Pali pochváľ sa, ktorý si skončil.