48 hodinovka v Brne 2009

 

     Cez víkend som sa zúčastnil 48 hodinového závodu v Brne v hale Z na výstavisku. Bol to môj druhý štart na tomto ultrabehu. Minulý rok som tam zabehol 202 km. Tento rok som si povedal, že ak dám 250 km bude to tak akurát. Nakoniec som zabehol iba 204 km. Na tento závod som sa tešil už pár mesiacov hlavne preto, že som chcel vedieť ako sú na tom moje nohy po minuloročnom odbehnutí 2700 míľ na 3100 míľovom závode.

Na štarte 48-hodinovky nás bolo spolu 33. Organizátory na čele s Tomášom Rusekom odviedli skvelú prácu, závod prebiehal po organizátorskej stránke bez problémov.

Od začiatku som chcel striedať chôdzu s behom, ale nejako sa mi to nepodarilo. Behal som v tempe 8 km za hodinu prvých 8 hodín. Potom mi začali tvrdnúť stehenné svaly a to takým spôsobom, že som bol rád, že môžem aspoň chodiť. Do polnoci som to skúšal rozbehať, ale vôbec to nešlo. Tak som zalahol na 4 hodinky s nádejou, že po tomto odpočinku sa tie moje nohy nejako spamätajú a budem môcť behať.

Behať som mohol, ale nie stále. Musel som striedať beh s chôdzou. Na tom 250 metrovom okruhu sa to dalo pekne. Pol kolečka som behal a pol chodil. Takýmto spôsobom som to dotiahol až do konca. Čím sa blížil koniec závodu,tým sa moje nohy dostávali do väčšej pohody.

Na prvom mieste spôsobom štart cieľ skončil Daniel Orálek v osobnom rekorde 366,87 km. Svojim výkonom 326,57 km prekvapil Vladimír Balatsky z Ukrainy pre ktorého to bola prvá 48 hodinovka. Vlado nie je žiedny začiatočník čo sa ultrabehu týka, má odbehnuté tri 10 dňové závody, behal aj 6 dňový závod a niekoľko 24 hodinových ultrabehov.

Tento rok bude Vlado štartovať na 3100 míľovom behu v New Yorku ako to už písal Pranjal vo svojom článku.

Zabehnúť 3100 míľový závod je aj mojim tohtoročným cieľom. V minulom roku som sa dostal za 55 dní iba na 2700 míľ. Zdolať tých 2700 míľ bola celkom drina. Pokúsim sa v najbližšom čase o tom napísať na tento blog pár riadkov, pre inšpiráciu...