48-hodinový beh v Káhire

    Keď mi pred pár týždňami zavolal Petr Spáčil, že či by som nechcel ísť behať 48-hodinový beh do egyptskej Káhiry, hneď sa mi to zdalo ako dobrý nápad. V Afrike som ešte nikdy nebol a pozdávala sa mi myšlienka dobre si zabehať a pozrieť si túto starobylú krajinu. Tento beh si vymyslel Jesper Olson, ktorý si aj počas svojej bežeckej cesty okolo sveta našiel čas pripraviť takéto podujatie. Oslovil dánsku ambasádu a tí kontaktovali Egyptskú bežeckú asociáciu a spoločne sa pustili do toho dali, aj keď ani jeden s nich nemali ani poňatie, ako sa takýto beh organizuje. Ja som ešte oslovil Ananda-Lahari a tak nakoniec sme do Káhiry 6. januára leteli traja z 3100-míľového behu.
    Hneď na letisku nás čakalo prekvapenie. V príletovej hale na nás čakal pán s veľkou ceduľkou s našimi menami. Ten nám pomohol kúpiť vstupné víza a prejsť cez imigračné. Počas čakania na batožinu som sa ho spýtal, kde budeme ubytovaní a zaskočil nás odpoveďou, že v hotely Marriott. Podľa tých pár informácii, ktoré sme o celom tomto podujatí mali sme vedeli, že by sme mali byť ubytovaní v malom, lacnom hotelíku hneď pri mieste, kde sa bude bežať. Tak som volal Petrovi, ktorý prilietal asi hodinu pred nami a bol už na ceste do hotela a ten mi povedal, že to bolo nejaké nedorozumenie, že ho síce najprv do Marriottu zaviezli, ale potom si asi uvedomili chybu a zaviezli ho do správneho hotela. Keď sme tam dorazil, bolo ešte stále dosť skoro a tak sme sa rozhodli, že sa pokúsime nájsť trať, kde sa bude behať. Asi po trištvrte hodiny blúdenia a vypytovania sa (málokto z domácich rozprával anglicky), sme sa nakoniec dostali pred areál, ale ďalej nás už nepustili, pretože sa jednalo o súkromný klub, kde treba platiť vstupné.
    Ráno pri raňajkách sme stretli ďalšieho z bežcov Petra Bøgeviga z Dánska. Ten nám oznámil, že o 7:30 po nás príde auto, ktoré nás odvezie na štart. Trať kde sa behalo, bol asi 370 metrov dlhý tartanový ovál okolo futbalového ihriska, na ktorom Jesper postavil dva stany. Ihrisko bolo oplotené vysokým plotom a na druhej strane oválu nás delil ďalší malý plot od prútených stolov a kresiel, ktoré patrili k barom a reštauráciám v areály. Set up celého závodu bol veľmi jednoduchý. Okrem tých dvoch stanov, ktoré postavil Jesper za plotom na ihrisku, bol ešte v jednom rohu stôl pre počítačov kôl, stôl z občerstvením a jeden stôl pre nás bežcov, na ktorý sme si mohli dať svoje veci. Občerstvovačka bola zásobená relatívne dobre. Fľašková voda, cola, chipsy, sladké egyptské rožky a fazuľa v konzervách. Až neskôr sme zistili, že toto mala byť všetka strava, ktorú dostaneme a to už bolo trošku ťažšie.
    Na štart sa nás na koniec postavilo 5 zahraničných bežcov, Jesper Olsen a Peter Bøgevig z Dánska, Petr Spáčil z Čiech a Ananda-Lahari Zuščin a ja zo Slovenska. Z domácich bežcov sa na štart postavili traja. Ani jeden z nich nemal skúsenosti z ultrabehmi, ale zato boli veľmi rýchli. Najlepší z nich Hassan Essa beháva maratón dokonca pod 2:20. Ostatní dvaja zatiaľ behávali len polmaratóny, ale časy mali pod 1:15. Celý závod bolo jasné a teplé počasie. Cez deň bývalo 20-22°C a v noci klesala teplota tak na 10-12°C, takže to bolo celkom príjemné v porovnaní z tým, že u nás bolo pri našom odchode tak -5°C. Snažil som sa čo najviac piť, pretože som vedel, že aj keď 20°C nie je až tak horúco, moje telo nebude na takúto teplotu úplne pripravené. Z jedlom to bolo ťažšie, pretože už po pár hodinách som mal rožkov a fazule dosť, ale neostávalo mi nič iné, len sa prinútiť jesť ďalej. K večeru bol celý areál plný ľudí, pretože v Egypte sa 7. januára slávia koptické Vianoce a tak mali asi všetci voľno z práce a školy. Pôvodne som plánoval bežať až do 3:00, ale o 1:00 som už mal toho dosť a išiel som si ľahnúť. Vstal so o tretej a začal opäť behať. Zjedol som pól konzervy fazule, ale začal som mať nejaké problémy z trávením. Zdalo sa mi, že všetko čo zjem a vypijem ostáva v žalúdku a vôbec mi netrávi. A nemýlil som sa. O pól piatej som to všetko vyvrátil. S prázdnym žalúdkom som dokázal behať ešte tak hodinu a potom mi došli sily. Tak som to zabalil a išiel si znova  na jeden a pól hodiny ľahnúť. Po 24 hodinách som mal 141 km, z čím som bol v celku spokojný, ale vedel som, že ďalej to už bude ťažké. Trávilo mi akosi veľmi pomaly. Možno to bolo práve tou kombináciou jedla. Väčšinou som dokázal behať tak 1-2 hodiny a ďalej som už musel iba kráčať. O dvanástej som si musel dať ďalšiu hodinovú prestávku. Za ten čas Petr a Ananda-Lahari skočili do McDonaldu, ktorý bol kúsok od okruhu, a dali si tak šejk a hranolky. Doniesli jednu porciu aj mne a myslím, že tá ma na čas postavila na nohy. O šiestej večer som si dal ďalšiu hodinovú prestávku. Večer sa opäť zastavili z dánskej ambasády. Poprosili sme ich, že či by nám neskočili kúpiť nejakú pastu. Boli veľmi ochotní a o chvíľu sme si už pochutnávali na prvom teplom jedle od začiatku preteku. Pred odchodom nám doniesli ešte jednu porciu. Okolo polnoci som zaľahol do stanu a spal som až asi do 3:30. Najprv sa mi bežalo celkom dobre, ale posledné 2 hodinky už boli zase iba o chôdzi. Nakoniec som mal po 48 hodinách 229km, takže druhý deň som spravil 88km, čo nebolo až také zlé, keď som skoro celý druhý deň odchodil. Vyhral Jesper, ktorý aj po viac ako 9000km, ktoré má už na svojej ceste okolo sveta za sebou, dokázal zabehnúť 306km, keď za prvých 24 hodní spravil viac ako 200km. Za ním skončili s tesným rozdielom medzi sebou Petr a Ananda-Lahari. Petr mal 270 a Ananda-Lahari 269km. Ten rozdiel sa dozvedeli až po skončení, pretože vôbec sme nesledovali, koľko máme nabehané. Nik z nás to nebral ako súťaž, ale ako skôr príležitosť si zabehať. Peter z Dánska mal ešte väčšie problémy so žalúdkom ako ja a tak v podstate už druhý deň nebehal. Nakoniec mal 157km. Ďalej skončili naši egyptskí priatelia. Dvaja z nich mali po 126km a treti 97km, čo neboli až také zlé výkony vzhľadom na to, že ani jeden z nich nikdy nebežal viac ako maratón.
    Aj keď som sa celkom vytrápil, mal som nakoniec z celej akcie celkom dobrý pocit. V Egypte ešte nemajú moc skúseností z organizovaním podobných podujatí, ale celkom ma prekvapilo, že ako jednoducho sa dá zorganizovať takýto ultrabeh. Malo to ešte svoje muchy, ale verím, že tieto budú schopní nabudúce vychytať. Po závode panovalo veľké nadšenie a už sa začalo rozprávať o tom, že by sa z tohoto mohla stať každoročná akcia.
    Takže ďakujem Jesperovi za zorganizovanie tohoto behu v tejto starobylej africkej krajine a prajem mu veľa šťastia na jeho ďalšej ceste naprieč horúcim kontinentom.

Cairo 48hour World Run Chalenge: Ananda-Lahari Zuščin, Peter Bøgevig, Jesper Olsen, Pranjal Milovník, Petr Spáčil

 

Výsledky:

Cairo 48hour World Run Challenge

1. Jesper Olsen, DEN, 306 km
2. Petr Spáčil, CZE, 270 km
3. Ananda-Lahari Zuščin, SVK, 269 km
4. Pranjal Milovník, SVK, 229 km
5. Peter Bøgevig, DEN, 157 km
6. Hassan Essa, EGY, 126 km
7. Mouhammad Hosany, EGY, 126 km
8. FolyM. Salm, EGY, 97 km