5BV ( 5 Beskydských vrcholov)

 5bv  Asi pred mesiacom ma oslovil známi z Prahy, či by som s nim nešiel jedno extrémne športové podujatie 5 Beskzdských vrcholov. Borec, ktorý bol s nim v tíme nemohol na toto podujatie nastúpiť kôli služobnej ceste, ktorú absolvoval práve v tomto termíne.

Vôbec som neváhal a bez nejakého premýšľania som kývol že pôjdem. Až po pár dňoch, keď som si na webe našiel stránku tohto závodu a pozrel nejaká videá a fotky som trochu zapochyboval či to rozhodnutie nebolo unáhlené. Pred týmto závodom som mal veľký rešpekt. Veď minulý rok z 250 týmov ( 1 tým sa skladá z dvoch ľudí) dokončilo celý tento závod iba 6 týmov. Veľkú zásluhu na tom malo počasie, keď značnú časť sprevádzal výdatný dážď.

My sme mali tohto roku šťastie na počasie. To sa odzrkadlilo aj v počte týmov, ktoré zdolali všetkých 5 vrcholov a prišli úspešne do cieľa. Princíp tohto závodu je prostý, zdolať 5 vrcholov v Beskydoch v čo najkratšom čase. Závod je zaujímavý aj tým, že na štarte neviete ktoré vrcholy vlastne pôjdete. Na štarte sa dozviete prvý vrchol, na tom prvom vám kontrola povie druhý a tak postupne pokračujete až k piatemu. Limit je 34 hodín.

Pre mňa osobne bolo dosť ťažké prijať skutočnosť, že si budem musieť zo sebou niesť všetko jedlo a pitie, kedže občerstvovačky na tomto závode neexistujú a tiež bol trochu problém nájsť nejakú "hospodu" kde by sa dalo niečo teplé pojesť a popiť. 

Zo Sri Chinmoy Marathon Teamu sme boli dve dvojice a dopredu sme sa dohodli, že pokial to pôjde budeme sa držať spolu. Predsa viac hláv viac rozumu ako sa vraví. Bolo treba aj nejaké tie orientačné schopnosti a skúsenosti z podobných akcií. A to moji traja kolegovia mali. Týždeň pred závodom som dostal radu od známeho aby som si zobral chodecké palice, za čo som bol počas závodu veľmi vďačný, lebo bez nich by to bolo niekoľkonásobne náročnejšie.

vvv

Celková vzdialenosť mala byť okolo 130 km a preto sme neplánovali behať, ale rýchle chodiť. Prvý vrchol bol Lysá hora a bez problémov sme ju vyšlapali. Potom sme sa dozvedeli druhý vrchol Gruník nad Horní Lomnou. Chvílu nám trvalo kým sme to vôbec našli na mape a neboli sme v tom sami. Tými pozerali do máp ako keby hladali cestu k nejakému pokladu. Tento druhý vrchol bol dosť ďaleko od Lysej hory a tak sme sa celkom prešli. To už bola noc. Vlastne som nespomínal kedy bol štart. Štart bol v piatok o 22:00 hodine. Každý vrchol bol zároveň aj ako kontrola kde nám zapísali náš čas. Na Gruníku horel aj oheň, tak sme sa trochu ohriali a niečo pojedli. Keď sme opúštali Gruník a smerovali na tretí vrchol čo bol Smrk-sedlo pomali začínalo svitať.

vvv

V tomto čase sme trochu zakufrovali v lese, lebo sme si chceli trochu ulaviť od šlapania do kopca. Chceli sme ho obísť po vrstevniciach ale mali sme smolu, že lesná cesta sa pomali strácala až úplne zmyzla. Touto skratkou sme mali ušetriť asi 15 minút, no nakoniec sme ich stratili. Brali sme to s úsmevom, lebo podobné veci sa na takomto závode stávajú niekomu aj pravideľne. Na treťom kontrolnom bode Smrk-sedlo sme mali za sebou približne polovicu celkovej vzdialenosti, tak sme to aspoň odhadovali. Po zapísaní času kontrolou sme si dali cca 30 minútovú pauzu, doplnili energiu a naplánovali ďalšiu časť závodu. Štvrtý vrchol v poradí bol Vysoká pri slovenských hraniciach kúsok od hr.prechodu Makov.

Medzičas sme mali stále v norme a vychádzalo to celkom dobre, že by sme aj do cieľa mohli doraziť. Pred sebou sme mali ešte kopec kilometrov a preto nám dobrý medzičas pomáhal morálne. Rýchlosť sme určovali podľa momentálne najpomalšieho z nás. Na vysokú sme išli cez Makov so zámienkou, že si v miestnej chate dáme teplý čaj a nejaké teplé jedlo. Nikdy pred tým som po teplom čaji a teplom jedle tak silne netúžil ako v tom momente.

mm

Lenže nie nadarmo je tento závod vyhlásený ako "NAJ EXTRÉM V ČR". Ak sa chcete niekde občerstviť alebo trochu ohriať v nejakej horskej chate máte celkom problém také niečo v tomto období nájsť. Aj táto chata bola zatvorená, lebo sezóna ešte nezačala. Mali sme ale veľké štastie na jednu milú pani chatárku, ktorá nám ochotne uvarila niekoľko litrov čaju a predala nám aj pár horaliek. Dokonca sme mohli sedieť v suteréne chaty kde bolo oproti vonku celkom teplo. Toto bola naša najdlhšia ale aj najpotrebnejšia prestávka, trvala 1 hodinu.

Plní nových síl sme vyrazili v ústrety predposledného vrcholu. Keď sme dorazili na vrchol bola už tma. Kontrola nám prezradila posledný vrchol ktorý nás čakal. Radhošť bol náš posledný cieľ. Z Vysokej to bolo asi 26 km a potom z Radhošťa do cieľa ešte asi 16 km zväčša dolu kopcom. Cestou na Radhošť sme sa brodili hustou hmlou a náročným terénom. Až do tohto momentu som si závod parádne užíval a kochal sa krásnou prírodou Beskyd. Ten kľud a vzduch bol neopísateľný, skrátka ako v "NEBI".

Na Radhošť sme išli dosť dlho do kopca a mne sa chcelo strašne spať. Bola to druhá noc za sebou čo sme nespali a pre mňa to bolo extrámne náročné. Ostatní traja parťáci boli celom v pohode. Iba u mňa akoby niekto vypol vypínač, ani obraz, ani zvuk. Na tento posledný vrchol a potom až do cieľa sa to u mňa nezmenilo. Spať a spať. Poslednách asi 25 km som kráčal v polospánku. Na Radhošti sme dali malú pauzu, dojedli posledné zásoby jedla a tešili sa na spacák v cieli.

Základňa bola v Čeladnej v úplne novej telocvični, kde sa dalo po závode trochu vyspať. Náš čas v cieli bol 30 hodín aj 24 minút a v poradí sme obsadili 56. a 57. miesto. Náš cieľ bol zdolať 5 vrcholov a prísť v časovom limite do cieľa. To sa nám podarilo, takže uspokojenie bolo o to väčšie. 

Organizátory odviedli kus skvelej práce za čo si zaslúžia veľkú pochvalu a my zúčastnení sa tešíme na ďaľší ročník tohoto jedinečného športového podujatia ktoré by som nazval "ULTRAORIENŤÁK".