6, 12 hodinový a 100km beh v Prahe

    Aj keď v sobotu v Bratislave štartovala slovenská vetva Svetového behu harmónie, aj napriek tomu som sa rozhodol ísť behať do Prahy 6 hodinový beh.     Išli sme tam traja Milan Rozkopf, ktorý bežal 6 hodinovku, Miloš Babušík, ten išiel pomáhať a ja. Bolo dosť teplo, ale na štarte zatiaľ pod mrakom. Až neskôr sa vyjasnilo. Rozhodol som sa, že závod pobežím podľa tepu. Na hodinkách som si nastavil rozmedzie 65 až 75% maxima. Ale prvé asi tri hodiny som sa musel vyslovene brzdiť, pretože pri maratóne som zvyknutý bežať vo vyšších tepoch. Ale postupom času mi tep aj bez toho, aby som zrýchľoval stúpal. To sa mi deje zvyčajne, keď sa dehydrujem. No tentokrát to nebolo až také zlé. Občerstvovačky boli na trati dve a ja som sa snažil piť na každej. Každú hodinu som si dal jeden gél a inak nič iné som nejedol. Po tretej hodine som už prestal sledovať tep a išiel som, čo to dalo. Stále som si držal rýchlosť niečo cez 10 km/h. Stálo som cítil, že sily ešte nejaké mám. S rýchlosťou to už nebolo také dobré. Tep mi postupne stúpal vysoko nad 80%, ale poslednú hodinu som už do toho dal všetko. Už nejaké 2 hodiny pred koncom mi bolo jasné, že ak udržím tempo okolo 10 km/h mohol by to biť osobák. No nakoniec sa mi darilo bežať ešte trochu rýchlejšie. Môj konečný výkon bol 61,308km, čo je zlepšenie osobáku asi o 600m. Keď sa pozriem na priebeh celého závodu, myslím, že prvú polku som mohol ísť trochu rýchlejšie. No ale ako sa hovorí, po behu vie byť každý generálom.    Veľmi milo ma prekvapila Zuzana Docziová z Košíc, ktorá vyhrala ženskú časť 6h behu s výkonom okolo 61,5km. Je to naozaj výborný výkon, keď k tomu ešte pripočítame to, že ešte len pred troma týždňami dobehla 10 dňový závod v New Yorku. A hodnotenie celého závodu? Výborná organizácia, výborná atmosféra. Vlastne ako v Prahe vždy býva.