Ako sa behá v Číne

Už pár rokov mam to šťastie (alebo smolu) že dva krát do roka služobne lietam do Číny na pár týždňov. Šťastie v tom, že Čína je plná prekvapení a vždy je čo objavovať a smolu v tom že celé dni sa furt naháňame po fabrikách a stretnutiach s dodávateľmi a jediný čas kedy sa dá čosi nové vidieť je ranná dávka behu. Keďže som sem práve dorazil, tak som si vravel že škoda čosi nenapísať.
Ešte na začiatok musím dodať jednu nevýhodu toho môjho čínskeho cestovania, v podstate sa nedostanem inam ako do industriálne rozvinutej časti Číny, ktorá sa ťahá v niekoľko 100km páse okolo východného pobrežia Číny(kvôli dostupnosti k prístavom) a táto časť je relatívne rozvinutá a patrične zdevastovaná. Do agrárnej časti ktorá je v strede a na východe Číny a ktorá je chudobná a nepoznačená, tam holt nie je moc dôvodov aby ma firma posielala....

17.3.Tohto roku sme začali v Changzhou, je to asi 4 hodiny jazdy zo Šanghaja na severo západ, industriálne mesto , rovina. Prvé čo vás v Číne privíta, už pri východe z letištnej haly, je taký ten štipľavý smrad zo starých motorov, niektorý z vás si na to spomenú, za socializmu to bolo aj u nás také, tak v Číne je to normál. Vždy si tak hovorím ako sa v tom dá behať, po ránu sa k tomu ešte pridáva smog a inverzia a po cely deň je špatná viditeľnosť práve kvôli smogu.
Tohto roku sme našťastie šli skôr a v Číne začína jar rovnako ako u nás, nie je ešte moc teplo, tak okolo 15°C a teda je ten smog trochu znesiteľnejší. Prvý deň som teda behať nešiel, na hotel v Changzhou sme sa dostali o 11 v noci a po 20 hodinách strávených na letiskách a v lietadle sme padli mŕtvi do postele.
18.3. ráno vybieham o 7.00 do dažďa, je ale teplý a príjemný a tiež čistí vzduch, takže je to pohoda. Changzhou je priemyselne mesto a my sme v hoteli v strede mesta( keď sa v Číne hovorí o meste, tak to je milión obyvateľov a viac) takže sa snažím nájsť rieku alebo park, z hotela nie je vidno ani jedno.
Vonku je blázinec, je tu more bicyklistov a motocyklistov, všetci majú na sebe úplne rovnakú pláštenku. Jazdia úplne všade a treba byt v strehu aby to človek prežil, aj keď beží po chodníku.

Behať sa dá v Čínskych mestách troma spôsobmi: buď ste samovrah a dobrodruh a chcete behať hard core a pustíte sa naverím boha prvou ulicou. tu na vás čaká všade prítomné nebezpečenstvo v podobe dopravného ruchu, hlavne cyklistov, motorkárov, rikší, elektromotoriek, ktoré sú zvlášť záludné,  lebo ich vôbec nepočuť a áut, ktoré s obľubou prichádzajú z protismeru, alebo plnou rýchlosťou vychádzajú z dvorov spoza betónových plotov a tak.
Takýto beh je výborným tréningom na koncentráciu zmyslov, musíte mat oči aj v zadu, tu sa jazdi intuitívne a každý predpokladá že ten druhý sa vyhne alebo to vyrieši. Nikto tu v zásade nebrzdí, väčšinou ani nie je čím, a všetky kolízne situácie sa riešia krkolomnými často až kaskadérskymi manévrami na hranici fyzikálnych zákonov. A do toho vstupujete vy, Európan, zhýčkaný prázdnymi ulicami a ohľaduplným okolím. Verte za ani ta najväčšia bezohľadnosť ktorá sa vám kedy stala ešte nie je nič moc proti tomu čo sa deje tu. Nie že by boli Číňania bezhohľadní, jednoducho spôsob jazdy je pre nás nepochopiteľný a neuveriteľný. Vlada tu dokonca zakázala nečíňanom šoférovať autá a dobre spravila, na to čo sa deje na cestách z nás nikto nie je ešte zrelý.
Najkrajšie je že sa to ale celé deje úplné prirodzene a bez nehôd. Ešte som nevidel špatnú búračku, zopár ťukancov, nikdy nič vážne.
No ale aby som sa vrátil k behaniu, druhý problém hard corového behania je že väčšina ulíc vypadá rovnako, zaprášené, zaprasené a preplnené, žiadne názvy ulíc a aj keby boli, tak sú nám na houby a nikto koho by sa dalo nomálnou rečou spýtať ako späť do hotela. Dobre je preto nosiť so sebou vizitku hotela a pár drobných na taxík, pre prípad nemohúcnosti alebo totálneho vyčerpania, alebo pre prípad že dôjde čas a vy ste ani srnky netušia kde.
Ďalšou nástrahou sú cesty, väčšinou sú vydláždené rôznym typom dlaždičiek, ktoré sú v rôznom stave rozkladu. Výkopy sú obyčajne neoznačené a je úplne bežné že v týchto mestách a na týchto uliciach chýbajú kryty kanálov. Takže je skutočne je čo robiť aby ste prežili.
Na týchto uliciach vás skoro vždy sprevádza neskutočný smrad z výfukov, kúdoly prachu a smrad z  kanálov alebo odkiaľ sa to berie, motorkári a cyklisti tu bežne  nosia respiračné rusky a vedia čo robia.
K tomuto spôsobu ja osobne pristupujem akurát v prípade že nie je iná možnosť, je to nevyhnutné k tomu aby som sa dostal ku krajšiemu miestu alebo sa nudím a chcem zažiť trochu morálu. Tiež je to dobrá škola pre neskúseného kamaráta, pobehnete s nim tak pol hodinu a potom sa mu stratíte. Ak nájde cestu späť, máte s ním na celý deň o čom rozprávať.
Druhy spôsob som zvolil dnes, čím skôr nájsť rieku alebo park, ja som dnes asi po piatich minútach narazil na rieku, teda skôr stoku, bola hodne špinavá, ale Číňania majú vodu a hlavne tečúcu vodu v obľube, podľa ich tradície je spojená s dobrou energiou a často bývajú brehy upravené ako kolonády na ktorých sa dá dobre behať. Je tam možné stretnúť ľudí ktorí cvičia rôzne druhy tai chi, robia strečing, behajú- čínsky bežec je veľmi zvláštny živočíšny druh a popíšem o ňom čosi neskôr, a hlavne sa prechádzajú. Takže sa tu veľmi dobre behá s malou šancou, že ak si zapamätáte ako vypadal váš most pri ktorom ste ku rieke prišli , že sa stratíte. A tiež tu nikto nejazdí, takže môžete použiť volkmen alebo jednoducho vypnúť.
Často sú tieto kolonády veľmi pekne upravené takže je šanca že uvidíte pekné miesta.

Tak sa mi podarilo behať dnes, síce nábrežie nebolo upravené moc pekne a par krát som musel od rieky odbočiť a ísť po normálnej ulici, ale väčšinou som behal okolo rieky a stretal staré babky a starých dedkov ako z rozprávky, ktorí tu v daždi cvičili tai chi. Ide z nich niečo také mystické, fakt sa na nich rad pozeram ako cvicia a so svojim behom si potom pripadam nemotorný a kŕčovitý.
Otočku som si spravil pri jednej lodi kde sa nejakí roboši snažili natĺcť nejaké trubky do dna z lode, bolo to celkom zaujímavé tak som na chvíľu zapadol do davu a pozeral. Cestu späť som si spestril druhým brehom, ktorý bol trochu lepšie spravený a krajší.
Hodinka a čosi a som späť v hoteli. V lobby štvorhviezdičkoveho hotela si taký spotený a smradľavý vždy pripadám ako miestna atrakcia a čakám kedy ma niektorý z tých pikolíkov vyhodí že tu nemám čo robiť, ale zatiaľ sa nestalo, asi preto že sú všetci o hlavu menší. No tak zas zajtra.

Komentáre

Pranab, super clanok. Celkom

Pranab, super clanok. Celkom sranda. Este nieco pridaj a hlavne fotky, nech videme ako sa tak pri behu zapotis.

Čínsky smog

Super Pranab, že si tento článok napísal. Pôvodne som chcel napísať niečo o svojompobite v Číne pred par rokmi, ale môj článok by sa asi volal "Ako sa nebehá v Číne". Bol som dva týždne v Xiane. No špinavšie mesto som ešte nevidel. Tam naozaj vidíte čo dýchate. Neustála hmla, ktorá je vlastne hustým smogom. Po prvom behu som ochorel a viac som sa už radšej behať nepokúšal.

ako sa chodí v Číne

Že by som aj ja pridal niečo o Číne?Možno neskôr viac ,ale bude to na rozdiel od Vás o tom "ako sa chodí v Číne". A priamo v Pekingu. Spomínam si na tlačovku s novinármi pred odchodom o tom, aké to bude v tých podmienkach peklo,o prežitie hlavne 50tkarov a ak sa niekto priblíži na 10minút k osobnému rekordu,bude to super.Vyrazil som vtedy dych všetkým,keď som na otázku,s akým cieľom cestujem ja,odpovedal,že si chcem zlepšiť osobný rekord..Nakoniec ako jedinému sa mi to podarilo časom 3:55:29h. http://petertichy.wbl.sk/1995peking.jpg
http://petertichy.wbl.sk/1995.jpg