Ako sa behá v Malajzii

Vo februári 2006 som strávil niekoľko dní v Malajzii. Keď som sadal vo Viedni do lietadla, bol som celý natešený, že opúšťam zmrznutú Európu. Veď len to ráno mi teplomer ukazoval -15°C, tak som si hovoril, že tropická Ázia bude teraz pre mňa tým najlepším miestom na tréning.


Kuala LumpurDovtedy som nikdy v trópoch nebol a aj keď v New Yorku niekedy takéto počasie vládlo, nebol som pripravený na to, čo ma čakalo. Keď som o niekoľko hodín vystúpil v Kuala Lumpur z lietadla čakalo na mňa 35°C v tieni a 100% vlhkosť. Odtiaľ sme pokračovali ďalej lietadlom na malý ostrov menom Langkawi. Je to vyhľadávaná turistická destinácia, plná väčších aj menších hotelov a kempov. V lietadle sme ešte zažili prekvapenie, keď sa nám pilot prihovoril plynulou češtinou. Celá posádka bola česká a lietala pre tunajšie aerolínie. No lietadlo, ktoré im pridelili už asi nebolo to najnovšie a tak keď sa aj po štvrtý krát muselo rozbehnuté lietadlo vrátiť zo vzletovej dráhy, vymenili sme ho.


Langkawi EagleNo, Malajzia je moslimská krajina, ale vzhľadom na veľký cestovný ruch sa krajina prispôsobila západným štandardom. Moslimské ženy samozrejme nosia na hlavách šatky, ale s tvár si zahaľovali len niektoré. Aj keď domáci berú turistov trochu inak, aj tak sme si na niektoré veci museli zvykať. Upozornili nás aby ženy určite nebehali v krátkych nohaviciach a tak aj keď vonku vládol neznesiteľný hic, dievčatá museli behať v dlhých bežeckých nohaviciach.


Vzhľadom na teploty sa mi zdal byť najlepší čas na beh skoro ráno. Tak už okolo šiestej ráno som vyrážal. Teplota už vtedy bolo cez 20°C a vlhkosť vysoká. Prvý deň som ešte ako-tak zvládol hodinu behu. Na druhý deň som však už po pól hodine úplne hotový. Ten teplotný rozdiel bol jednoducho priveľký. Poslednú polhodinu som odkráčal.


LangkawiPostupne som sa začal aklimatizovať a tak som sa dostal až na 2 hodiny behu. Každé ráno ma vyprevádzal spev z okolitých minaretov, ktorý zval na ranné modlitby do mešity. Doprava na ostrove nebola nijako hustá. Najčastejším dopravným prostriedkom tu bol moped. Bolo celkom bežné vidieť matku, ako na ňom vezie svoje tri deti do školy. Ako v bývalej britskej kolónii  sa tu jazdí vľavo. Takže ste si na to museli zvyknúť. Cesta, po ktorej sa tu dalo behať, sa tiahla malými dedinkami, s množstvom reštaurácií, hotelov a obchodov so suvenírmi. Väčšinou to bola rovina, keď ste chceli ísť do kopcov, museli ste sa vybrať hlbšie do vnútrozemia.


Niekoľko dní po našom odchode sa tu konal Malajský Ironman. Je to jeden z najprestížnejších Ironmenov na svete, takže ste tam mohli pravidelne stretávať bežcov a cyklistov, ktorí na ostrov pricestovali v predstihu, aby sa tu aklimatizovali.


Tie necelé tri týždne, ktoré som strávil v tomto tropickom raji, boli po aklimatizácií veľmi príjemné. O to ťažšie bolo vrátiť sa späť do zmrznutej Európy. Určite si ešte spomínate, aká dlhá a chladná bola zima v roku 2006.