Deň potom...

   Emil Zátopek na štarte svojho prvého maratónu prehlásil „Dnes trochu umrieme.“ A ono je to naozaj aj pravda. Po každom maratóne, keď ho idete naplno, akoby čas z vás umrela. Ste taký dehydrovaný, že vám nechutí jesť, bolí vás hlava, v krvi máte taký silný hormonálny roztok, že nemôžete spať a keď aj nakoniec zaspíte je to len taký povrchný spánok, plný zlých snov a častého budenia sa. A nato príde deň potom...

    Keď ste si mysleli, že dnes to už bude dobré, mýlili ste sa. Ráno sa zobudíte a už pri vstávaní z postele si všimnete, že váš pohybový aparát vôbec nefunguje tak, ako by mal. Väčšinou samotné postavenie z postele sa vám podarí až na druhý pokus. No a potom sa z dospelého človeka opäť stáva nemotorné batoľa, ktoré sa zúfalo snaží urobiť svojich prvých pár krokov na nôžkach, ktoré ho vôbec nechcú udržať. To batoľa má však proti vám jednu obrovskú výhodu. Tie nôžky ho tak príšerne nebolia. No a tak začínate svoj deň ako drevený Pinokio. Len sa tak mocete z nohy na nohu.

    Všetko vám trvá neskutočne dlho a tak z najväčšou pravdepodobnosťou ešte aj zmeškáte autobus, pretože nič na svete by vás neprinútilo rozbehnúť sa k zatvárajúcim sa dverám 3 metre pred vami.

    Do práce teda prídete neskoro, za čo vám samozrejme šéf vynadá. Pri pohľade na váš pohyb sa okamžite stanete aj stredobodom posmechu u vašich kolegov. A jeden z nich vám povie „No vidíš. Stálo ti to za to?“ A stálo mi to naozaj za to? Čo s toho mám? Hodiny a hodiny driny, potu a odriekania. A čo za to dostanem? Posmech od všetkých okolo, tričko a medailu.

    Samozrejme, že mi to za to stojí! Každá kvapka potu, každá ťažká minúta na trati, každá bolesť za to stojí. Ale pokúsiť sa vysvetliť krásu maratónu niekomu, kto nikdy nebehal, je ako pokúsiť sa vysvetliť krásu Bachovej symfónie, niekomu, kto od malička nepočuje. To čo maratón človeku dá, pochopí len niekto, kto ho zabehol. Je to niečo, čo si za peniaze nekúpite, čo vám nikto nedá a taktiež vám to už nik nikdy nevezme. Je to niečo, čo sa dá len zažiť.

    A preto stále behám maratóny. A zažívam.