Konečne poriadny beh

   Áno. Konečne som mal dnes možnosť poriadne si zabehať. Z roboty som odišiel niečo po šiestej a po siedmej som už bol von. Chcel som behať tak zo dve hodiny a konečne som mal na to dosť času. Dal som nakoniec 24 km za 2:06.

   Bolo príjemne teplo a dalo sa už behať aj bez bundy. Hádam už konečne začína jar. Snažil som sa bežať svižne, ale cítil som sa dosť hladný. Je to už asi dva mesiace, čo sa snažím dávať si trochu na to čo a kedy jem. Večer sa snažím už nejesť, len nejaký proteinový šejk. Snažím sa mať pred Bratislavským maratónom čo najnižšiu hmotnosť. Celkom sa mi teraz darí udržať si hmotnosť okolo 93 kg, čo je na mňa dosť dobré. Ale pred 3100-vkou mávam tak 96 kg, aby som mal z čoho zhadzovať. Počas závodu schudnem až niekde na 86 kilo, ale to si už pripadám ako smrtka. Väčšinou stratím aj nejaké svaly, hlavne z nôh. Moja normálna hmotnosť teraz býva cca 94 kilo. Takže z terajšou váhou som spokojný.

    Ako minulý rok, aj tento sa pokúsim si dať sacharidovú superkompanzáciu. 7 dní pred maratónom som vysadil všetky sacharidy na tri dni, Potom 4 dni pred maratónom som začal jesť čo najväčšie množstvo sacharidov. Pri tomto majú vyhladované svaly tendenciu zásobiť sa čo najväčším množstvom energie, aby ľahšie prežili ďalšie obdobie hladu, ktorého sa obávajú. Väčšinou to má však jednu malú nevýhodu a tou je, že svaly s energiou viažu aj viac vody a tak sa môžete cítiť trochu ťažký. No mne to minulý rok neprekážalo a naopak ku koncu maratónu, kedy väčšinou prichádza energetická kríza, som cítil dostatok energie na to, aby som udržal tempo až do konca. Takže v nedeľu začína sacharidová hladovka. Pevne dúfam, že mi to pomôže ako minulý rok.

   V Aténach klesol Vlasto po troch dňoch na 8 miesto, ale stále má výborný denný priemer 123 km.