Košický maratón 2010

Košický maratón 2010    3100 míľový beh skončil pred dvoma mesiacmi a Košický maratón bol od vtedy už môj tretí maratón. Prvý som absolvoval Rajecký maratón nejaké dva týždne po dobehu. Bol to len taký výklus, pretože nohy ešte poriadne nefungovali a dal som to za 4:19:42. Dva týždne na to som bežal maratón v Ostrave, ktorý bol súčasťou Majstrovstiev Českej republiky v 100km behu.

    Po 3100vke mám najväčšie problémy s rýchlosťou. Zvyčajne my trvá niekoľko mesiacov, kým sa dostanem svoj beh na pôvodnú rýchlosť. Tento krát som ale asi ako prvý krát v živote zaradil do svojho tréningu aj intenzívne úseky. V podstate to nemala byť ako príprava na Košický maratón, pretože ten bol príliš blízko a neveril som, že budem schopný sa do vtedy dostatočne zregenerovať. Chcel som si len overiť, ako bude moje telo na takýto druh tréningu reagovať a koľko času bude potrebovať na regeneráciu. Chcel som to potom zaradiť do prípravy na Bratislavský maratón, kde by som sa rád pokúsil bežať pod 3:15.
    Takže som si našiel nejaký tréningový plán na maratón na 3:20 a vybral z neho tri tréningy. Prvý bol ťažký intervalový tréning. Ten pozostával z 20min rozklusu, potom 3x10min na 85% max TF s 5min výklusu a 20 záverečný výklus. 3x10min sa mi zdalo málo a tak som to zvýšil na 5x10 a neskôr 6x10min. Druhý bol vytrvalostný tréning, 20 rozklus 50min na 80% max TF a 20min výklus. To som si upravil na 60min na 80% a neskôr 80min na 80%. A posledný bol dlhý beh. Ten sa najviac podobal môjmu klasickému tréningu, len bol trošku rýchlejší. Upravil som si ho na 30min rozklus na 70% max TF, 2h na 75% max TF a výklus 30min na 70% max TF. Všetky tri tréningy som zaradil do jedného týždňa, s tým, že som mal ešte jeden asi 2h beh, jeden 1h a zvyšok týždňa tak 5km. Toto som robil asi 3 týždne po sebe a posledný týždeň pred maratónom som mal už len taký ľahký.
    Už po asi týždni som zistil, že to veľmi pomohlo mojej rýchlosti. Začala vracať. Ale tesne pred maratónom som si nebol istý, či moje telo už bude schopné uložiť dostatok energie vo svaloch, aby mi vydržala na celých 42km. Pri 3100vke predsa len podstatná čas energie plynie priamo z trávenia a schopnosť tela rýchlo uvoľniť veľké množstvo energie potrebnej na rýchli beh sa znižuje.
    Na štart som nastupoval s taktikou ako na každý maratón. Od začiatku naplno a na konci to už len nejako doraziť silou vôle. Ako v Bratislave ani v Košiciach sa váš čas nezačína počítať až prechodom štartovej čiary, ale už okamihom štartového výstrelu, aj keď sa čas merá čipmi. Mne trvalo 36 sekúnd, kým som sa dostal na štartovú čiaru. Prvých niekoľko kilometrov, ako na každom trochu väčšom maratóne, to je o predbiehaní pomalších bežcov a bití predbiehaný rýchlejšími bežcami. Prvých 5km som mal za 23:39. Druhých 5km už bola trať trochu voľnejšia a tak som mohol bežať o trošku rýchlejšie. Dal som ju za 23:04 a tak som mal 10km za 46:42. Ďalších 5km to ešte išlo a dal som ich za 23:24 a 15km som mal za 1:10:06. Keď som sa blížil k 20km bolo mi jasné, že idem dosť rýchlo, ale myslel som si, že takéto tempo nemám šancu udržať. 5Km bolo za 23:46, 20km za 1:33:52. Pólmaratón som mal za 1:39:05. Ďalej som už len čakal, kedy príde nevyhnutná kríza. 25km som mal za 1:57:32, čo bol 23:40 na 5km. Odtiaľto to už bola už bola krv. Začal som spomaľovať, aj keď ani zďaleka nie tak, ako som očakával. 30km bolo za 2:21:35, 5km za 24:02. Na 35km som to ešte dotlačil za 2:45:46, 5km za 24:12, ale potom to už bolo zlé. Tlačil som tak, že mi bolo až na vracanie. Ďalej som už moc toho ani nevnímal. Pred očami som mal hmlu a začal som dostávať kŕče do stehien. No vravel som si, že do cieľa to musia ešte vydržať. Na 40km som mal 3:11:09, 5km za 25:22, ale to som už nesledoval. Do cieľa som nakoniec dorazil za 3:21:58. Nohy sa mi triasli ako práve narodenému teľaťu, ale sedieť som nemohol, pretože ma hneď chytali kŕče. Zlepšil som sa teda o skoro jeden a pól minúty.
    Ešte aby som zhodnotil celý maratón. Bol super, ako vždy. Atmosféra super, trať super, organizácia super. Bežali sme tu všetci štyria českoslováci, ktorí sme bežali aj 3100vku v New Yorku, Atmavir, Ananda-Lahari, Baladev a ja. Tiež s nami bežal ďalší český člen nášho tímu Ayasya Pernický. Obaja český bratia sa zhodli, že Košice sú lepšie ako Praha. Ja mám možno len dve pripomienky a to meranie času až od momentu prekročenia štartovej čiary a ten hrozný modrý gumydžús, čo sa tento rok objavil na občerstvovačke.

Komentáre

Priznam sa, ze som rad, ze

Priznam sa, ze som rad, ze ste opat napisali komentar k Vasmu behu. Celkom rad som cital Vase kazdodenne prispevky, len skoda, ze ste s tym po 3100vke prestali. V kazdom pripade gratulujem k Vasmu vykonu.

Pokúsim sa polepšiť.

Pokúsim sa polepšiť.