Kysucký maratón

Mal to byť ľahký, v pohode zabehnutý maratón. No keby som vedel, ako sa v Čadci vytrápim, asi by som silno uvažoval, či tam vôbec pôjdem.

Bolo teplo a po asi týždni vyšlo aj naplno slnko. Na začiatku maratónu nič tomu nenasvedčovalo, ako to nakoniec celé dopadne. Začal som v pohode, ako som si predsavzal. Bežal som v tempe niečo málinko pod 5 minút na kilometer. Cítil som sa dobre a nohy som mal silné. Pil som na každej občerstvovačke, ale evidentne málo, čo sa ukázalo v závere. Turzovka a Vysoká nad Kysucou maratónom žili, ostatné dediny menej. Všade boli okolo trati ľudia a ponúkali vodu čo bolo v tomto teple super. Vo vysokej nad Kysucou, tesne pred otočkou dokonca nainštalovali sprchu a bola dosť využívaná. Pol maratón som mal niečo pod 1:50, čo mi vyhovovalo. Stále som sa cítil dobre a zdalo sa, že všetko bude OK. No okolo 25km začali problémy. Začal som dosť spomaľovať. Cítil som, že začínam byť dehydrovaný. Snažil som sa preto piť čo najviac, ale poznáte to, piť treba ešte kým nie ste smädný, potom to už nedoženiete. Snažil som sa na občerstvovačkách dostať do seba čo najviac vody, ale nešlo to až tak jednoducho. Naše telo dokáže v určitom čase obsorbovať len určité množstvo vody a v extrémnych podmienkach, akým maratón je, sa táto kapacita ešte znižuje. Nohy som mal stále v poriadku, no prestal som stačiť s dychom. Mal som pocit, akoby som bežal v 8000m výške. Fučal som ako lokomotíva. Toto poznám aj z 3100-vky, no tam mám výhodu, že tekutiny môžem rýchlejšie doplniť, nakoľko každých 900m prebieham kempom. Tu to bolo horšie. Po Turzovke už na ceste moc ľudí nebolo a tak sme boli odkázaný len na oficiálne občerstvovačky, ktoré boli každých 5km. Raz pri nás zastala sanitka a skupinka asi 5-6 bežcov sme okolo nej stáli a čakali na vodu. Od nejakého 35km som mal pocit, že to možno ani nedobehnem. Normálne som musel chodiť, čo sa mi na maratóne nestalo už poriadne dlho. Dokázal som bežať tak 500m a potom som musel zase chvíľu kráčať, aby som sa vydýchal. Na 40km bola občerstvovačka, kde som si zobral zo sebou pol litra vody a šiel ďalej. Keď som konečne dorazil do cieľa, bol som naozaj rád, že to mám za sebou. Môj čas bol niečo cez 4:11, ale bolo mi to úplne jedno.

Do teraz sa mi všetko darilo. Osobák na maratóne v Bratislave a Viedni, osobák na 12 hodinovke v Bazilej a osobák minulý týždeň na 6-hodinovke v Prahe. Ako mi povedal Miro Kriško, aspoň mi to pomôže udržať ego na uzde.