Maličkosť,ale poteší...

Včera ubehol akurát mesiac odvtedy, ako sa mi moje telo vzpriečilo a povedalo dosť... Ani meter viac.... Nebralo ohľad na to, že bežím na celkom slušný výkon aj umiestnenie v maratóne, na ktorý som sa celú zimu pripravoval. Zbytočne ho chcela hlava presvedčiť...Keď nie ,tak nie...
Dnes, s odstupom času sa na to dívam ináč – nakoniec, ako vždy. Má vlastne pravdu,veď čo z toho ono má...? Že si moja duša ulahodí a hlava bude v zápätí snovať plány, kde ho bude najbližšie trápiť ďalej? Tak by to asi, aspoň ako sa poznám, s najväčšou pravdepodobnosťou bolo. Keď nie teda hlava, tak mi telo muselo dať jasne najavo, že by som ho už mal aj trochu šetriť. Za tých
30rokov športovej kariéry, ale hlavne posledných 18 sezón má už toho dosť...
Celý mesiac mi nedovolilo nič, len návštevovať odborníka na chrbticu, absolvovať sériu chiropraktických zákrokov,počúvať ho a cvičiť podľa jeho rád. Dvakrát som netrpezlivý chcel skúsil behať. Ako to dopadlo? Po 500m som sa zronený a znechutený vrátil domov krokom s bolesťami. Keď nie, tak nie... Alebo presnejšie - ešte nie... Až dnes, zdá sa, zasvietilo na do mnou opäť slnko, hoci zatial len spoza oblakov.Ja som ho však videl -a na žiadosť
nakreslil dcére aj do pamätníčka.. .Ani som nevedel, že mám v sebe aj umelecké sklony :-)
Tak, ako som kedysi považoval 8km za vzdialenosť ,kedy sa neoplatí na tréning ani obliekať, tak som sa dnes tešil z takej maličkosti ,ako z nohy na nohu volne pobehnúť 2km. Vôbec ma netrápi, že tempom, akým som neabsolvoval v minulosti ani najpomalšie chodecké tréningy.Už len poznať po vyše mesiaci znova pocit odrazu z jednej nohy a dopad na druhú bez bolesti je úžasný zážitok.Kedysi, keď som sa hnal predovšetkým za výkonmi , by som to považoval za bezvýznamnú maličkosť,dnes si to viem vážiť čím ďalej viac. Verím však, vlastne ako vždy doteraz, že opäť bude lepšie a slnko neostane len pod oblakom či za obzorom, ale
výjde na celú oblohu.......A ja si za pol roka, ako už neraz poviem , že možno to takto všetko malo byť... Pred vstupom do veteránskej kategórie M-40 totiž ešte jeden osobný športový cieľ pred sebou mám....Ultramaratónsky....O ňom však inokedy....

 

Komentáre

Najlepsie roky

Moc pekny clanok Pefo, na ultramaratony mas idealny vek a hlavne dlhorocne skusenosti ake ma malo kto. Ja som zacal v 24 a nemal som odbehnuty ani maraton. Zacal som rovno s 24 hodinovkou. Bola to kref ale krasny zazitok a od vtedy beham ultra. Myslim ze ultramaratony budu v blizkej buducnosti velmi rozsirene a oblubene medzi bezcami. Ultra nie je iba o behu....

palo