Na maratón z kúpaliska...

Hoci som mal len 23rokov,mal som za sebou už viacero dlhších tratí,nakoľko som sa venoval od žiackeho veku športovej chôdzi.V roku 1989 som ako 20ročný,keď som končil dvojročnú základnú vojenskú službu v ASVŠ Dukla B.B. absolvoval prvú chodeckú 50tku Praha-Podebrady.Bol to posledný ročník,keď sa pretekalo na klasickej trati z Prahy do Podebrad.Zvládol som ju vtedy za 4:14:21h ako piaty čechoslovák.V ďalšom roku som na tých istých pretekoch ako 21ročný absolvoval  premiéru už na novej trati,a to na kolonáde v Podebradoch na 1250m okruhu.V cieli som slávil úspech,príjimal gratulácie  a vychutnával si pocity z tretieho miesta vo vynikajúcom čase 4:01:46h....Tešil som sa však  len 15min.,nakoľko pri príchode na vyhlasovanie už osprchovaný a nahodený v "gala" som sa dozvedel,že som bol diskvalifikovaný...Nuž,neviem,či v"vyššia moc" alebo čo vtedy rozhodlo,lebo na 1250m okruhu počas štyroch hodín bolo podľa mňa na ukázanie mi troch terčíkov času dosť...Nuž ale,aj o tom je niekedy športová chôdza a každý,kto sa jej vrcholovo venuje,to vie...Mrzelo ma to síce,ale vtedy som si povedal "nevadí,všetci videli,že som ten výkon dosiahol na trati a určite budem mať ešte možnosť presvedčiť,že chodiť viem." Zobral som to ako motiváciu a viac sa touto udalosťou nezaoberal...Aby som sa však vrátil k môjmu prvému maratónu...Ako Kysučan to mám podobne ako Pranjal zo Žiliny do Rajca kúsok.Navyše som tam chodil v lete občas na termálne kúpalisko,v ten deň bol navyše v Rajci jarmok,takže prečo nespojiť príjemné s užitočným..Na Rajecký maratón 1992 som sa nakoniec postavil a to po dvoch mesiacoch ničnerobenia,keď som bol znechutený z nekvalifikovania sa na OH do Barcelony.Celú zimu pred tým som totiž drel ako nikdy .V Rajci som bol od rána pôvodne len  na kúpalisku s tým,že poobede sa pôjdem pozrieť na jarmok a štart maratónu.Nakoniec mi to predsa len nedalo,aby som  sa na štart aj nepostavil - s tým,že aspoň 8-10km sa prebehnem.Bolo veľmi horúco,ani občerstvenie som nemal žiadne.Načo aj na tých pár km,nie?Janke - mali sme mesiac pred svadbou- vravím na štarte,nech ma autom počká každých 5km,kde skončím.Postupne mi to nedalo,vravím si teda,že po 15tku dobehnem,potom po 20tku,polmaratón,po obrátku...Po obrátke,veď to je dole kopcom,takže na 25ťku to dobehnem.V Čičmanoch navyše nejaká teta z dediny v dobrom úmysle na mňa vyliala vedro vody.Všetko mi stieklo do starých ťažkých maratóniek,ktoré som nosil už len do hory.Auto som napriek tomu poslal vždy o  ďalších 5km ďalej.Keď som zaváhal a nenastúpil ani na 30tom km,hoci už som začal mať toho plné zuby,Janka mi z okna povedala,že už počká v cieli a odišla.Veď čo je to 12km,že?Vtedy začali pre mňa muky.Silou vôle som nakoniec dobehol len preto,že kamarát,ktorý pôvodne občerstvoval iného bežca,do mňa z bicykla hustil,nech dobehnem,že bežím na slušný čas.Mne to už bolo však absolútne jedno,hoci na 38km mi už vzdať bolo ľuto.Každý meter bolel,nakoniec som dobehol 13ty za 2:47:23h..Na druhý deň,keď som chcel vstať z postele a urobiť krok,mi skoro lýtka roztrhalo..Druhý maratón som bežal potom  až o 10rokov,nakoniec ešte bližšie z domu,a to v Čadci v roku 2002.Ten už bol pochopitelne o niečom inom,nakoľko som mal už za sebou viac  skúsenosti , hoci z chodeckých "maratónov" na 50 a 100km.

Komentáre

Pán bežec

Pefo si naozaj Pán bežec. Prvý maratón a hneď 2:47. Klobúk dolu. Lance Armstrong je proti tebe "žabař", mal 2:59.