Ultrablog

   Tohtoročný Košický maratón mi akosi nevyšiel podľa očakávaní. Po pre mňa nečakanom úspechu minulý rok, som predpokladal, že by som sa mohol aspoň priblížiť k času z minulého roka. No nepodarilo sa. Ani z ďaleka.

   Pôvodne to mal byť víkend, ako každý iný. Už asi pred mesiacom som sa prihlásil na Bratislava Night Run, ktorý mal byť v sobotu. No to bol len začiatok.

   Tento rok som do poslednej chvíle nevedel či pobežím. 3100vku som dobehol len pred dvoma týždňami a akosi ma rozbolelo pravé stehno. No zlepšovalo sa to a v stredu som sa rozhodol, že to je natoľko dobré, že sa predsa len pokúsim bežať.

   Stromovka bola pravdepodobne tento rok už mojim posledným „závodným tréningom“ pre tohtoročnou 3100vkou, ktorá začína 12. júna, teda od dnes za dva týždne.

   Minuloročný 1. ročník Sky Runu som minul. Myslím, že sa kryl s nejakým iným závodom. Ale tento rok som potešenie zabehať si na streche budovy Slovenského rozhlasu nenechal ujsť.

   Viedenský maratón bol super. Ako vždy. Je úžasné byť súčasťou maratónu, na ktorom beží vyše 30000 bežcov. A pritom je ešte k tomu tak blízko.

   Minulý rok mi to nevyšlo no tento rok áno. Teda vôbec sa zúčastniť behu Devín – Bratislava. Minulý rok sa mi podarilo zaspať, tento rok som si dal pozor.

 Dnes ráno som sa rozhodoval či si dám tréning na cestnom bicykli alebo si pôjdem zabehať do Karpát pri Stupave kde momentálne bývam. Kôli silnému vetru som sa dlho nerozhodoval a poobede som vyrazil smer Karpaty.

Minulý rok v auguste som si z NY doniesol bežecké Five fingers Bikila a behanie v nich je pre mňa super zážitok.

   Nie každý deň je nedeľa, či sviatok, či ako sa to hovorí. Aj keď dnes je vlastne nedeľa. Čo chcem povedať je, že nie vždy všetko vyjde tak, ako sme plánovali. Dnes to mne nevyšlo v Blave podľa plánu.