Bežecký víkend z postele

            Tak máme za sebou parádny bežecký víkend a ja som ho mohol sledovať len z postele. Už pár týždňov vopred som sa prihlásil do Brna na 6-hodinový beh. Plánoval som pôvodne bežať 12-hodinovku, tá ale kolidovala s ČSOB maratónom. Aj tak to vyzeralo veľmi zaujímavo. Z piatka na sobou v noci 6-hodinovka v Brne a v nedeľu ráno maratón v Bratislave.

48 hodinovka v Brne

 Cez víkend som sa spolu s kamarátom Peťom Spáčilom zúčastnil už spomínaného závodu 48 hodinovky v Brne na výstavisku. Peťo už tento závod behal tri krát, naposledy minulý rok, keď si urobil aj osobák na 24 hodín 209 km. V mojom prípade to bola premiéra v hale a celkovo som behal 48 hodinovku druhý krát.

Ako sa behá v Číne II.

   Ako som teda písal , sú tri spôsoby ako sa tu dá behať. Ten tretí je, ak mate šťastie, vyraziť najkratšou cestou smerom ku kopcom ktoré ak sú v dohľade a dobehu, tak mate šťastie. Sú väčšinou predzvesťou veľmi pekného behania.

ultrabeh v kežmarku

Keďže ma beh zaujíma a navštevujem rôzne stránky týkajúce sa behu, rozhodol som sa sem prihlásiť a občas niečo napísať i keď to nebude mať s ULTRAbehom nič spoločné. Ta tu čítam neuveriteľné veci o 100km a dlhších behoch a tak mi sánka padá, ta hej som rád že i slováci behajú také dlhé behy.

Zima v severnej Afrike

 Veľmi rád cestujem a beh mi je taktiež blízky takže každý rok sa mi podarí stráviť niekoľko mesiacov v rôznych krajinách a kontinentoch čo mi pomáha odbúrať rutinu aj z môjho bežeckého života.

Ako sa behá v Číne

Už pár rokov mam to šťastie (alebo smolu) že dva krát do roka služobne lietam do Číny na pár týždňov. Šťastie v tom, že Čína je plná prekvapení a vždy je čo objavovať a smolu v tom že celé dni sa furt naháňame po fabrikách a stretnutiach s dodávateľmi a jediný čas kedy sa dá čosi nové vidieť je ranná dávka behu. Keďže som sem práve dorazil, tak som si vravel že škoda čosi nenapísať.

Prečo ma tie zvieratá neznášajú?

   Od malička ma každý pes považoval za súčasť jeho potravinového reťazca. Možno mali nepriamo na svedomí, že sa u mňa rozvinuli bežecké sklony. Už ako štvorročný som pred škôlkou raz pretekal s takým tým pouličnozmesovým psom. Vyhral som. Stratil som pri tom obe topánky, ale nedobehol ma. O niekoľko rokov neskôr si na mňa urobil zálusk iný živočíšny druh. S príbuznými sme sa vybrali na huby.

Jarné prebúdzanie

 

Možno so mnou niektorí nebudú súhlasiť, ale je verím že ľudia sú stále súčasťou prírody, aj keď sa tak často nechováme. A ako príroda aj my sme ovplyvňovaní cyklami ktoré sú v prírode, dennými cyklami, mesačnými, ročnými....stačí sa trochu pozorovať a každý to na sebe spoznáme.

od 3km po (zatial:-) 100km

Rád spomínam na okamih,keď som ako 12.ročný nadejný bežec išiel radšej do hudobnej školy (chodil som na klavír,čo ma vôbec nebavilo,avšak otec muzikant sa vo mne videl...),lebo sme mali na tréningu kontrolné preteky v chôdzi na 3km (u tr.J.Srholca sme robili kontrolky vo všetkých disciplínach).Nevedel som si totiž predstaviť  absolvovať bez prestávky 7 a po

Na maratón z kúpaliska...

Hoci som mal len 23rokov,mal som za sebou už viacero dlhších tratí,nakoľko som sa venoval od žiackeho veku športovej chôdzi.V roku 1989 som ako 20ročný,keď som končil dvojročnú základnú vojenskú službu v ASVŠ Dukla B.B. absolvoval prvú chodeckú 50tku Praha-Podebrady.Bol to posledný ročník,keď sa pretekalo na klasickej trati z Prahy do Podebrad.Zvládol som ju vtedy za 4:14:21h ako piaty čechoslovák.V ďalšom

Syndikovať obsah