Na začiatku...

Asi by som sa mal pár slovami predstaviť. Takže volám sa Palo Sáraz a pochádzam s jednej väčšej dedinky Komjatice ktorá sa nachádza 20 km južne od Nitry. Mám 32 rokov a pravidelnému behu sa venujem 8 rokov. Pravidelný beh znamená v mojom prípade  behať 4 až 6 krát za týždeň. Podobne ako Pranjal tiež som beh v rokoch školských od základnej školy až po strednú veľmi neznášal.

Ako som nezabehol svoj prvý maratón

    Keby mi niekto pred dvadsiatimi rokmi povedal, že budem mať niekedy rád beh, tak by som mu povedal, že je blázon. Mal som trinásť-štrnásť rokov a bol som najhorším bežcom v triede. Tí starší si ešte možno pamätajú, že socialistický spôsob telesnej výchovy nebol moc inšpirujúci. Mám jeden ukážkový príbeh. Bolo to na okresnom kole „Pionierskeho odznaku vzdatnosti“, či ako sa to vtedy volalo.

Prečo som neostal pri šachu...

Je krásne sobotné ráno, priam dokonalý deň na beh. Cesta sa mi vlní pod nohami nahor a nadol, slniečko mi svieti do tváre. Predbehne ma naradostený cyklista, oproti mne ide na korčuliach vysmiate dieťa. Tam v diaľke, na obzore prebehol cez cestu zajac. Ultrabeh je krásny šport.

O tri hodiny neskôr a tridsaťpäť kilometrov ďalej...

Ako sa behá v Malajzii

Vo februári 2006 som strávil niekoľko dní v Malajzii. Keď som sadal vo Viedni do lietadla, bol som celý natešený, že opúšťam zmrznutú Európu. Veď len to ráno mi teplomer ukazoval -15°C, tak som si hovoril, že tropická Ázia bude teraz pre mňa tým najlepším miestom na tréning.

Vitajte na blogu stránky Ultrabeh.sk

   Vitajte na Ultrablogu, blogu stránky Ultrabeh.sk. Zaregistrujte sa a vytvorte si vlastný blog, v ktorom sa môžete podeliť o svoje bežecké alebo iné zážitky.

Syndikovať obsah