Ako som znovu zacal behat - pokracovanie

Ako som znovu zacal behat - pokracovanie

Foto posledny den 6 behu, ja som na lavo, Padyatra vedla mna.

Rad by som doplnil svoj predosly prispevok.
Pred par dnami som si odbehol spominany Self-Transcendence Six Day Race v New Yorku
Mozno pre niektorych bezcov, ultrabezcov, moj vykon je akymsi mravencim vykonom, ale pre mna je to sebaprekonavajucim zivotnym vykonom.
Tychto par riadkov pisem z mojho kapacitneho pohladu tela. Kazdy clovek ma svoj individualny pokrok na roznych urovniach bytosti.
Moj organizmus ma urcite sportove korene. V mladosti som aktivne sportoval 5 rokov cyklistiku, celkom sa mi darilo, ale ku koncu moja vykonnost sla rapidne dole. Vtedajsie moje znalosti o sporte, priprave, vyzive, bolo nulove, robil som co mi treneri diktovali, a na kazdeho bol rovnaky meter, necudo, ze z nasich sportovych talentov na Slovensku sa udrzalo zopar. Ked si spomeniem na tie metody treningov, bola to hroza, ale co uz, nevedomost. O par rokov som to este skusal v boxe 1 rok, rychlostne potapanie ( ako plavanie ale s plutvami) 2 roky.
Jedine co som zo sportu neznasal bol beh! Zimna priprava v cyklistike bola pre mna z polovice utrpenim, beh!, futbal-ten bol OK. Na boxe znovu beh, akosi som to prekusal.
Ale ako som sa neskor stal ziakom duchovneho majstra (Guru) Sri Chinmoya, zacal som sem tam behavat, 1-2x za 2 tyzdne po 3 km, cez vykendy 2 milovy beh (runners). Mimo runner som niekedy nebehal aj par mesiacov.
Odbehol som si prvy maraton v 1994 v case 4:50 v Kosiciach, bolo to od 30 km velmi tazke, velakrat som to chcel vzdat. Treningova priprava bola smiesna, mesiac pred maratonom som tyzdenne zabehol tak 12-15 km.
Druhy maraton som zabehol asi 2 roky potom, v case 4:40, na polmaratone som mal cas 1:37 a od polky to slo dole vodou. Trening znovu ako predosly. Treti maraton som zacal, ale v polke som to zapichol casom 1:35.
Po nejakom case som si precital knihu o tepovej frekvencii pri sporte, tak som si kupil hodinky na beh s hrudnym pasom. Zistil som ze som to pri behu prepaloval a aj z toho dovodu som nepravidelne behaval, tyzden dva som behal, potom sa mi vobec nechcelo aj par mesiacov. Moje telo sa asi branilo. Ale kazdeho organizmus je iny, u mna to bolo takto. Z tepovymi hodinkami som zacal trenovat pravidelnejsie, a behavam dodnes, bez nich si beh neuzijem. Ale smola, kazdy rok dva, som schytal nejaky uraz. Raz to bolo narazene rameno na bicykli, nasledne som viac ako rok nebehal. Potom som oberal ceresne a spadol z rebrika, zlomil zapestie, znovu som dlho nebehal. Neskor ma zrazilo auto na bicykli, narazil som si padom kostrc a viac ako rok som nebehaval. Stale nejaka smola, moje zivotne bytie si vyhladavalo zamienky ako nesportovat pravidelne dlhsiu dobu.
Za tie roky sa vela v sporte zmenilo, vyziva pri sporte, rozne vyzivove produkty pre sport, ale aj samotny pohlad na beznu stravu sa menil a meni sa. Osobne som sa postupne zacal lepsie stravovat a Ayurvedicky styl sa mi zo vsetkych najviac osvedcil a pomohol mi viac sportovat, mat viac radosti zo sportu a hlavne z behu. Pred par mesiacmi, ked som zacal trenovat na ten ultra, som si precital na odporucanie priatela Baladev, knihu Telo, Mysel a sport od John Douillard na principe Ayurvedy. To mi zmenilo celkom styl dychania pri behu, nasledne som nasobne rychlejsie zacal regenerovat organizmus po treningu, co je velmi dolezity faktor v sporte, dlhsie, tazssie, 2 fazove treningy a hlavne ked ma organizmus viac rokov. Tak isto som zacal upravovat stravovaci jedalnicek.
2 mesiace pred behom som intenzivnejsie a pravidelnejsie behaval. 1 mesiac som behaval v priemere 5km denne s dvoma oddychovymi dnami tyzdenne. 2 mesiac som behaval 10km denne s 1 jednym oddychovym dnom a 1 dnom 2-3h chodze, dal som jednu 20ku a zopar 13km behov a nabehal som 200km za ten mesiac, co bol moj osobny rekord v behu za mesiac.
Pocas 6 dnoveho behu som si uvedomil, ze som pred nim malo a kratko trenoval, to mi povedal aj Arpan z NY, ked mi pomahal riesit-vysporiadat sa z mojich bolesti clenkov a neskor aj shin-splints na oboch nohach. Arpan mi povedal ,,to musim aspon 1 rok pravidelne trenovat na tento beh,,
Dokoncil som sice ten beh, ale:
Start bol na obed o 12:00 a kazdy den koncil nasledujucim dnom na obed. Prvy den som dal 54 mil (90km), jedno kolo 1 mila.
Druhy den bol tazssi, lebo som mal od rana za sebou cez 20 mil, cez obed som si dal slofika na 1 hodinu, takze som mal o 1 hodinu kratsie popoludnie.
Kazdy maly kopcek, mierne stupanie bolo citelne ako beh do kopca. Nechapal som, ked mi kamarat Padyatra rozpraval, ze na kazdom miernom kopceku, prudkej zatacke pride chvilka chodze. Pochopil som to a tie useky boli oddychom a to chodzou.
Po 1,5 dni, niekedy doobedu ma zacali pobolievat clenky, niekde vo vnutri klbov. Odkracal som 4 kola s Padyatra a bolest narastla, zo zaciatku som si vycital ze som siel chodzou tie 4 kola, ze ma ta chodza priklincovala. Aj keby, bolo by to len otazkou casu kedy by to aj tak prislo. Bolesti, ktore po 1,5 dni behania zacali, boli niekedy ukrutne a miestami prechadzali do agonie. Uvedomil som si stale viac s narastajucimi milami, ze som natrenoval na 1,5 dna, na 80 mil (3 maratony). Spomenul som si na slova, co mi povedal Baladev, ked sme sli v aute par hodin pred startom ,,pockaj, pokial budes kracat, bude to stale dobre,,. Trochu som z tych bolesti bol nervozny, trapilo ma to, ze nemozem behat, ani tuk, skusal som pri nejakom ulaveni bolesti rozbehat to, ale nedalo.
2 den vecer som nieco vyskusal. Skusil som sa zakusnut do kolika, ako mi to viaceri povedali, hlavne Pranjal to ospevuje. Zakusnut a bezat, ist cez bolest, tak som zacal behat, odbehol som 5 kol v agonii bolesti, snaziac sa to nevnimat. Ku koncu 5 kola ma este aj nad clenkom zacalo ukrutne boliet, ako keby ma nejaky srsen bodal, ako by mi niekto chcel odrezat zlenky, ale hlavne ze som isiel ako parna lokomotiva (v 2 kole bolest ustupila a prisla blazenost, ale len jedno kolo), ale co, para dosla a do ruksaku som si este pribral 2 shin-splints nad clenkami, strpnute narty a prsty (prsty mam strpnute este 2 tyzden po behu). Asi musim este natrenovat udrzat ten kolik v zuboch, niekde mi vypadol :-). Do skoncenia ma sprevadzali zmienene bolesti. Neviem ktori to bol den, ale jedno rano mi Baladev povedal ,,pockaj na chvilu, ked si budes masirovat bolave miesta a budes pri tom citit blazenost,, Nepresla ani hodina a bolo to tak. Bola to naozaj neuveritelna blazenost masirovat si bolave miesta, ked poznate ako svrbi vyrazka po bodnuti komara a neviete sa doskriabat aka je ulava v tom mieste, tak ked som si masiroval clenky, akoby som tam mal na celom clenku velikansku vyrazku a to je nieco nepopisatelne, az mi po celom tele behali zimomriavky, do omdletia. Este jednu vec mi rozpraval Baladev ,,este ti nekrvacaju pluzgiere? tak to je este dobre,, ale na stastie som to neprezil, asi niekedy na buduce.
A ti bezci co to cele odbehaju to su proste naozaj borci po vsetkych strankach. Behas na hrane svojich sil a urcite aj bolesti.
Ti co kracaju, lebo ich bolest nepusti pre zranenie behat, tak ta chodza je poriadne prekonavanie, to zas ides na hrane svojich schopnosti prekonat bolest.
A su urcite aj taki, co cez bolesti bezia, tak toto musi byt poriadna sila (kolik v zuboch), a ked poznate Mahabharatu, tak Pranjal asi stal po pravici na Kurusetre pri Arjunovi, a okolo neho vsetci dalsi, co behaju ako on.
Myslim ze sa neda povedat kto a kolko trpi, ked ma bolesti. Je to na Najvysom-Bohu, komu a kolko nalozi, kolko bude trpiet a ci bude trpiet. Je to kazdeho vlastny Self-Transcendence.
Bolesti boli, ano, ale to vedomie tam na tom behu, to je 100x silnejsie, neda sa to popisat, je to neuveritelna sila, a uz to chapem preco to tych bezcov a vsetkych ostatnych zucastnenych ludi aj pomocnikov tak tam velmi taha, kazdy rok, znovu a znovu.
Ti co tam boli, otvorili si svoje srdce a vnimali tu duchovnu atmosferu (precitli), vedia o com pisem a pridu tam kazdy rok. Jeden ziak Sri Chinmoya mi povedal ze Guru tento beh nazval ako v porovnani pre ludi v Amerike k dnu vdakyvzdania. Vsetci sa tam stretnu ako rodina. A je to naozaj tak. Bol som na niektorych ultra behoch organizovanych ziakmi Sri Chinmoya ale tento Race nie je len o behani, je o niecom inom, hlbokym duchovnym prezitkom, prechadzajucim cez vsetky urovne bytia osobnosti.
Kazdy bezec co pravidelne beha by tam mal ist, ked nie behat, tak aspon pomahat a byt sucastou toho diania. A nemam na mysli len ziakov Sri Chinmoya.
Niekedy som tam pocitoval a to velmi casto, skoro neustale, ako keby som vedome riesil vnutorny pokrok, ci uz to bola pohoda na zaciatku behania alebo neskor neraz agonia bolesti, ako chodenie na odrezanych nohach.

Co sa mi na tom behu pacilo?
Priprava pred samotnym behom. Vselico si musi bezec nakupit, do kazdeho pocasia, vseliake kdejake lekarenske vybavenie, doplnky stravy, bezecku vybavu od pocasia v pusti (niektori mi pripadali ako Pampaliny lovec zvierat s tymi podarenymi siltovkami proti slnku) az po sibirske oblecenie, velakrat to nestaci, to vycerpanie aj tak rozklepe zuby.
Utrapeny bezci na fyzickej urovni, ale na vnutornej urovni, ako by ich blazenost zaliala, vidno im to v ociach a presakuje cela bytost.
Cvak……cvak:
Ked zaspavam neviem si najst polohu pre spanok, vsade to boli, vsade to tlaci, nohy mi niekto chce polamat, zeby mi niekto dal nakladacku?, co som komu urobil. Niekedy sa prebudzam niekolkokrat v noci ze mi je kosa! (zima), drkocem zubami
Rano vstavam bolavy, akoby som celu noc spal v truhle, v hrdle mam gastany a v nose stuple do usi, neviem sa poriadne nadychnut, treba mi ukrutne na WC, az ma ide roztrhat a klepem zubami lebo mi je kosa, rychlo zapnut ohrievac
Ked si davam horucu sprchu (treba vediet kedy ju neminuli), tak mam 100 chuti si tam zalahnut.
Niektore kola sa mi tisnu slzy do oci, a ide mi zuby rozdrvit aby som to zastavil a nezacal plakat, vsetko od tej radosti co som uz dokazal, zasiahne to cloveka, velmi hlboko

Co lutujem?
Jediné, a to poriadne, ze som to absolvoval az teraz.
Ze som toho tak malo napisal, podelil sa, co tam clovek prezije.

Dakujem vsetkym co boli na tom behu a mohol som s nimi stravit osobne chvilky, ci uz konverzaciou alebo len prehodenim pohladov, alebo roznymi radami, od Ananda Lahari a Baladev. Ale hlavne svojmu pomocnikovi dcere Livke, ze mi pomahala, ani nie tak na fyzickej urovni ako na vnutornej, a este ,,Padyatra...nevedel som aky je super priatel, a dakujem za ten ohrievac (cvak-fuuu) a sustakove nohavice,,.

To bol moj posledny 6 dnovy beh á 208 miľ (335km). Buduci rok idem uz 10 dnovy.
A ked budem buduci beh tak isto trpiet, aj tak tam idem, neviem preco, ale je to tak.
A teraz sa poriadne fyzicky pripravim, dufam ze budem vediet ist viac cez bolesti ked nastanu. Verim ze kazdym zajdenim do extremov si cela osobnost buduje vacsiu silu prekonavat hranice. A hlavne potrebujem trenovat odovzdanost.

PS
,,Budem zavidiet vsetkym, ktori sa rozhodnu ist na tento 6&10 dnovy beh prvy krat a otvoria si srdce, a to ten blazeny zazitok, lebo nevedia co ich caka,,