Peace Run 1998

    Ani sa to nezdá, ale je to už 10 rokov, čo som sa zúčastnil, aspoň pre mňa, jedného z najúžasnejších ročníkov tohto celosvetového štafetového behu. Behám ho každoročne od roku 1994, ale tento ročník sa mi špeciálne vryl do pamäti.
    Prečo bol ten rok pre mňa taký jedinečný? Pretože sa bežala špeciálna časť naprieč  Českou republikou a Slovenskom. Bežal to jeden základný tím zložený zo samých mladých ľudí z Čiech a Slovenska. A ja som patril do tohto tímu. Dva úžasné týždne.
    Peace Run (teraz už World Harmony Run) bol založený športovcom, umelcom a mierovým filozofom Sri Chinmoyom v roku 1987. Je to štafetový beh, kde si bežci medzi sebou predávajú horiacu pochodeň, ktorá je symbolom hlavnej myšlienky tohto podujatia a to, že mier začína v každom z nás. Každoročne sa tohto behu zúčastnia tisíce bežcov všetkých vekových kategórií, umelcov, politikov a veľa známych osobností.


    V roku 1998 sme štartovali z českého Ašu a naša trasa smerovala južnými Čechami, južnou Moravou na Slovensko, kadiaľ sme išli smerom na Banskú Bystricu, ďalej na Vysoké Tatry, až do Košíc.
    Každý deň sme behávali tak 60 až 80 kilometrov s tým, že sme sa zastavovali v mestách a dedinách, kde nás privítali oficiálni zástupcovia. Zastavovali sme sa aj na školách a toto je asi tá najkrajšia časť tohto podujatia. Deti sú tým najúžasnejším a najvnímavejším publikom. Keď im dáte do ruky pochodeň a vysvetlíte im, že pred nimi ju držali v rukách tisíce detí po celom svete a každé do nej vložilo svoje prianie, okamžite dokážu otvoriť svoje srdce a symbolicky do nej vložiť aj svoje prianie.
    Ako dni plynú, vy sa spoznávate s ostatnými bežcami, stretávate stovky ľudí, rozprávate im o tom, prečo bežíte a zisťujete, že každý jeden človek túži vo svojom živote po mieri a harmónii. Je to niečo, čo je niekde hlboko v nás a pri takejto akcii si to ľudia opäť uvedomia.
    Ďalšou dôležitou vecou, ktorá sa ten rok udiala bolo, že Chopok a Rysy boli vyhlásené za Mierové kvety Sri Chinmoya. Za Mierové kvety je vyhlásených mnoho vrchov, budov a iných objektov, ako napríklad budova Opery v Sydney, vrch Matterhorn, Niagarské vodopády a mnoho ďalších prírodných a ľudských výtvorov. Každý z nich má ľuďom pripomínať, aký dôležitý je v našom živote mier a harmónia.
    Utkvelo mi v pamäti množstvo zaujímavých príbehov ako napríklad, šokované pohľady členov Horskej služby na Chopku, keď sa pri ceremónii v príšernom počasí z hmly začali vynárať desiatky bežcov len v tričkách a trenírkach (našťastie nikomu sa nič nestalo), ďalej návštevy detských domovov či zotavovní pre telesne postihnutých. Všetky tieto stretnutia sa hlboko vryjú do vášho srdca a navždy tam zanechajú nezmazateľnú stopu.
    Je to už 10 rokov, ale mne to pripadá, ako by to bolo len včera. Hodiny a dni behu, kedy spoznávate iných ľudí. Ľudí, z ktorých každý má jednu spoločnú túžbu. Byť šťastný.