Počasie pod psa

    Dnes bolo naozaj počasie, že by si ani psa nevyhnal. No ja som na tom evidentne horšie ako pes. Bolo chladno, pršalo, príšerne fúkalo a padali stromy.
    Vybral som sa opäť do Karpát s naivnou predstavou, že tam budem chránený proti vetru. No je pravda, že na mňa nefúkalo, ale zato to bolo o život. Všade boli popadané stromy a iné padali. Ako som dobiehal, videl som, ako to jeden taký vysoký strom vzdal a zvalil sa ako polámaná zápalka. Ostatné padajúce stromy som len počul. A to tiež nebolo nič príjemné. Predstavte si, že bežíte a zrazu počujete len také praskanie a potom zvuk niečoho obrovského valiaceho sa na zem. Hovoril som si, že čisto z matematického hľadiska je veľmi nepravdepodobné, že by strom padol priamo na mňa, ale aj tak to nebolo príjemné. Niekedy, keď som bežal popod skupinu nejakých vysokých stromov a videl som, ako sa pod náporom vetra ich vrcholce ohýbajú, nebolo mi všetko jedno. Keď som konečne uvidel prvé domy Svätého Jura, začal som sa cítiť lepšie. No keď som dobehol do vinohradov opäť to bolo ťažké. Už som viac nebol chránený proti vetru a tak som mohol cítiť jeho plnú silu. A k tomu sa ešte pridal dážď, ktorý bodal na tvári ako ihly. Na niektorých úsekoch bolo až 10 cm vody, ktorá sa nijako nedala obísť a tak som sa v nej musel brodiť po členky. A to bola príšerne ľadová. Takže nakoniec som bol celkom rád, keď som sa konečne dostal domov. 23km v tom mokru a vetre úplne stačilo.