Podvihorlatský maratón

    Do Michaloviec som sa vybral aj preto, že to mal byť môj 50. oficiálny maratón a z najväčšou pravdepodobnosťou už nebudem mať šancu bežať ďalší pred odchodom do New Yorku.

 

    Z Bratislavy do Košíc ICčkom  o 5:30 a potom z Košíc do Michaloviec auto s Ananda-Lahari. Niečo pred jednou sme boli na mieste. Od rána bolo jasné, že to nebude ľahký maratón. Nie len preto, že po Nitrianskej stovke som sa spamätával niekoľko dní, ale aj preto, že už ráno v Bratislave poriadne fúkalo a bolo teplo. Nerobil som si tu žiadne veľké nádeje, minulo-týždňových 100km som stále cítil v nohách.

 

    Ale po štarte, ktorý bol o 14:00, som sa aj tak neudržal a začal som z ostra. Najprv sa bežali dva okruhy na námestí a potom jeden veľký v meste. Už na piatom kilometri som však zistil, že to ostré tempo nebolo zas až tak ostré, ale bolo to to načo mám. 5Km 24:46.  Potom sa už vybiehalo z mesta a bežalo sa popri Zemplínskej Šírave. Bol to dlhý asi 10km úsek, kde sme pocítil silu vetra. Fúkalo spredu a mierne zľava a fúkalo silno. V kombinácii s teplom, ktoré bolo to malo za následok to, že už pár metrov po každej občerstvovačke so bol opäť úplne vysušený. Na desiatke som mal 50:57, čiže 5km za 26:11, ale mal som pocit, ako keby som ho bežal za 23min. Nasledujúca päťka bola za 26:35 (15km 1:17:33), ale vedel som, že ani takéto tempo nebudem schopný udržať. Po nejakom 17-tom kilometri sme konečne odbočili doľava, kde sme už neboli taký exponovaní vetru aj preto, že tam bolo množstvo stromov okolo cesty. Tam niekde bol aj 20-ty kilometer, ktorý som prehliadol. Po polke som už nemal akosi chuť a asi ani sily, to ďalej tlačiť a povedal som si, že to už len nejako dobehnem. Na 25-tom kilometri som bo za 2:14:06. Kúsok pred tým sme sa otáčali opäť doľava a tak nám teraz fúkalo do chrbta. Teda aspoň malo, ale akosi som to ani nepociťoval. Možno preto, že som začínal mať toho dosť. 30km za 2:43:00 a posledná päťka za 28:54. Miro Kriško ma ešte v Nitre varoval že tu budú kopce a tie aj po tridsiatke prišli. Bolo to stále hore a dolu, hore a dolu. Už keď ste mali pocit, že to už musí byť posledný, prišiel ďalší. 35. kilometer za 3:13:24 a posledných 5km za 30:24. Aj keď som bol len 5km pred cieľom, stále som nikde nevidel Michalovce. A stále len hore a dole. 40. km za 3:44:07, 5km za 30:41. Až tu sa zrazu objavila tabuľa Michalovce. Do cieľa som nakoniec dobehol za 3:57:21. Bol som nakoniec rád, že som sa zmestil pod 4 hodiny.

 

    Teraz som zoberiem aspoň týždeň zľahka. Aj keď ma už volali na 12 alebo 24 hodinový beh do Bazileja alebo na Trans Fatra Run, ktoré majú byť 9. mája, ale myslím, že po piatich týždňoch, keď som bežal 3 maratóny, z toho 2 na úrovni osobáku a 100km beh, na ktorom som sa poriadne vytrápil, potrebujem trochu zvoľniť.