Predĺžený víkend v Tatrách

Už počas 3100vky som o tom sníval. Ísť do Tatier a stráviť tam pár dní. Len tak si behať a chodiť po horách.
    Príležitosť sa mi naskytla minulý víkend. Vďaka štátnym sviatkom v piatok 29.8. (výročie SNP) a pondelok 1.9. (Deň Ústavy SR), sme mali celkom pekný a dlhý víkend. K tomu sme si mohli v práci nadrobiť štvrtok a mal som ďalší deň k dobPlesoru.
    Už v utorok som skúšal prvý dlhší beh od skončenia preteku. Dal som si 21km a bol som celkom prekvapený, že to išlo. Čas 2:03 ma celkom potešil a ešte viac ma však potešilo, že nohy sa zdali dosť zregenerované.
    Do Tatier som dorazil vo štvrtok večer, zložil som svoj stan v kempe pod Tatranskou Lomnicou a hneď som vyrazil behať. Vybehol som hore do Lomnice a šiel som ďalej až do Starého Smokovca a potom späť. Celé to mohlo mať asi 20km a išlo sa mi dobre. Ráno som si vybehol do Lomnice a späť, čo môže byť asi 6km a vydal som sa hore. Počasie bolo celkom OK, polooblačno, primerane teplo a bezvetrie. Vydal som sa z Lomnice hore do Lomnického sedla, potom po magistrále a hore na Terryho chatu. Zistil som, že hore kopcom mi to ešte ako tak ide, ale dole kopcom som mal problémy. Z behu som si zvykol nezdvíhať nohy a tak som skoro pri každom kroku zakopol. K tomu sa mi asi zväčšila noha, pretože moje topánky sa mi zdali byť malé. Takže k večeru som sa už nemohol dočkať, kedy ich dám dole. Ešte, že som si zobral aj Salomony, ktoré som kúpil vo výpredaji v New Yorku za 30 USD a tie boli počas nasledujúcich dní super. Večer som mal už celkom dosť. Bol som unavený a hladný. Na večerHorské kvetyu bola pizza v Lomnici a išiel som spať. V noci mierne popŕchalo a ochladilo sa. Ráno fúkalo, ale inak bolo počasie fajn. Opäť som si vybehol do Lomnice a späť (aspoň symbolický beh) a vybral som sa na Brnčálku (Chata pri Zelenom plese). Bol som tam iba raz a to lialo a bolo chladno a tak som si vôbec neužil výhľad. Tento raz som mal väčšie šťastie. Perfektné počasie a perfektný výhľad. V takýto deň si človek povie, že Tatry sú najkrajšie hory na svete. Cesta dole už bola lepšia ako deň predtým. Topánky netlačili. Na večeru opäť pizza v Lomnici.Noc bola ešte chladnejšia, ako tá predtým. Človeku sa ani nos zo spacáku nechcelo vystrčiť. Ráno však bolo krásne. Na oblohe ani mráčika a teplo. Opäť beh do Lomnice a späť a potom smer Zbojníčka (Zbojnícka chata). Nechcel som to moc tlačiť, len som si vychutnával samotu a krásu okolia. Ale aj tak som sa poslednú časť cesty išiel celkom rýchlo. Proste mi to nedalo. Dole som šiel pomaly, často som sa zastavoval, nemal som sa kam hnať. Večeru som mal tentokrát v Smokovci (zase pizza). Noc už nebola taká chladná a ráno opäťChata pri Zelenom Plese nádherné. No toto bol už môj posledný deň. Bol pondelok a v utorok som už musel byť v práci. Rozhodol som sa, že si pôjdem zabehať z Polianky na Sliezsky dom. Je to asi 7km a 10% stúpanie. Hore som sa dostal za 59min. Kofola v reštaurácii, pár fotiek a cesta späť. Tá mi trvala asi 40min. A potom už smer Blava. Vôbec sa mi späť nechcelo, ale čo už.
    Tak toto bola dovolenka, aká má byť. Žiadne vylihovanie na pláži, to nie je pre mňa. Čo ma milo prekvapilo bolo, že nohy sa mi zdajú byť viac OK ako po predchádzajúcich 3100vkách. No však uvidíme v Košiciach.