Štrbské Pleso – Starý Smokovec – Tatranské Matliare a späť

   Dnes tu bolo naozaj krásne počasie. Priam pohľadnicové. Ráno bolo síce chladno, dokonca niečo pod nulou, ale ako vyšlo slnko, hneď sa príjemné oteplilo. Na oblohe bolo len niekoľko mráčikov, ktoré zakrývali vrcholce štítov.

    Štartoval som okolo desiatej a vybral sa smerom na Vyšné Hágy. Na začiatku som mal dosť vysoký tep, aj keď som bežal dolu kopcom. No z najväčšou pravdepodobnosťou moje bratislavské, telo zvyknuté na nížiny, asi nebolo pripravené na vyššie polohy. No inak sa mi bežalo celkom dobre. Mal som so sebou dve 7 dcl fľaše, ale predpokladal som, že mi to na celú cestu stačiť nebude. Niekde za Tatranskou Poliankou som si vyhliadol prameň, ktorý tam tiekol. Na spiatočnej ceste si tu naberiem vodu. V Tatranskej Lomnici som sa musel trochu pretláčať medzi turistami. Evidentne veľa ľudí trávi sviatky v horách. Otáčal som sa v Tatranských Matliaroch. Po ceste späť to už bolo trošku ťažšie. Voda mi došla pri Starom Smokovci a nejako sa mi podarilo minúť ten prameň. Od vtedy to už bolo len trápenie. Rýchlosť mi klesala a tep stúpal. Pri odbočke na Popradské Pleso bola ceduľa Štrbské Pleso 2 km. Myslel som, že tie posledné metre ani nedôjdem. Bol so úplne dehydrovaný a tak som bol nakoniec celkom rád, keď som konečne dorazil na ten privát, kde bývam. Pol hodinu som tam najprv len ležal a lial do seba všetko, čo sa dalo vypiť. Celý môj výlet mi trval 5 hodín a bolo to niečo cez 48 km.

    Podvečer som sa ešte vybral trochu rozchodiť nohy okolo Štrbského Plesa. Stretol som tu celkom hromadu bežcov. Vyzeralo to, ako keby tu bolo nejaké sústredenie.

    Aj keď som sa ku koncu dosť vytrápil mal som s toho veľmi dobrý pocit. Je to pocit obrovskej slobody, ktorú si pri behu užívate. Je to ťažké, ale vždy to stojí za to.