V Čadci už chýbal iba sneh

Tí, čo tam boli vedia o čom hovorím. Štart sa posunul asi o 15 minút (asi sa čakalo na nemenovanú pani poslankyňu), tak sme mali čas chytať bronz o štvrťhodinku dlhšie, pretože bolo asi 30°C. Zdalo sa, že nás čaká poriadne horúci maratón.
    Pôvodne som sa zahrával z myšlienkou, že do Čadce ani behať nepôjdem. 100km vo Viedni pred dvoma týždňami a 6h v Prahe minulý víkend mi ukázali, že moje telo sa ešte úplne nespamätovalo zo 6 dňového behu z pred mesiaca. Ale nakoniec som neľutoval.
    Prvých 10 km bolo v celku v pohode. Bolo síce poriadne horúco, ale inak to išlo. Poriadne som pil, nechcel som dopadnúť ako vo Viedni. Po asi hodine začalo mierne pršať. Bolo to príjemné. Viac už na nás slnko nepražilo a ten dážď nebol až taký silný, aby to robilo problémy. Bežal som v takej menšej asi 4-5 člennej skupinke, ale asi na 15-tom km sa mi pomaly začali vzďaľovať. Išiel som si svoje tempo, netlačil som to príliš, pretože som vedel, že nohy ešte nie sú úplne OK. A po pólmaratóne som ich už začal aj cítiť. Stále som si však držal tempo mierne pod 6 min na km.
Cieľ    Občerstvovačky boli veľmi dobre zásobené (ako vlastne v Čadci vždy). Jonťáky a bezbublinková minerálka boli super. Vždy som do seba nalial aspoň dva poháre. Na začiatku, v tej horúčave, padli vhod aj špongie. Okrem normálnych občerstvovačiek ste skoro pri každom dome mali ďalšiu. To milujem na týchto menších (aj keď nie počtom účastníkov) maratónoch. Celé dediny na ceste tým žijú.
    Od tridsiatky už moja rýchlosť išla dole. Zvyčajne ku koncu maratónu ešte dokážem pritlačiť, ale teraz po tej 6-dňovke mi po tých 3-4 hodinách dochádzajú sily. Vo Viedni to bolo po piatich hodinách, v Prahe po štyroch a tu asi po 3 a pól. Problém bol ešte v tom, že pri štarte som zle stlačil hodinky a tak som nemal prehľad o medzičasoch.
    Na nejakom 35km, keď už väčšina normálnych bežcov bola v cieli, nás pomalších chytila poriadna prietrž mračien. A neprestala až do konca. Posledné kilometre som už nemusel riešiť, či bežím cez kalužu alebo nie, pretože som bol do nitky premočený. Aj tak cesta bola jedna veľká kaluža. Keď som vbehol na štadión, ocitol som sa v škvárovej rieke. Celý okruh bol zaplavený vodou, takže jej tam bolo skoro po členky.
    Výsledný čas ma celkom prekvapil. 4:14:04 bolo o 52 sekúnd lepšie ako minulý rok. Vyhral Dan Orálek za 2:32:15, čo je priam neuveriteľné, keď zvážite, že minulý týždeň vyhral 100km beh v Stromovke za 7:25:45. No proste Superdan.
Takže zhrnutie:

Super maratón
Super organizácia
Super atmosféra
Super pocit

Komentáre

Pekný výkon po Stromovke,

Pekný výkon po Stromovke, zdá sa, že si to užil. Ja som si s kamarádmi a kamarádkami zase užil Jirkovský Crossmaraton.
A Superdan - to je presné.