Viedenský maratón – 3:23:31

Vienna City Marathon 2010   Viedenská trať sa opäť ukázala ako rýchla. Išiel som tam s tým, že sa pokúsim atakovať môj osobák. A podarilo sa.

 

    Ako minulý rok, aj tento som tam musel ísť veľmi skoro ráno. Už o siedmej som sa mal stretnúť so Smarana, jeden z 3100 míľových bežcov, ktorý žije vo Viedni. Bol mi vyzdvihnúť číslo už v sobotu. Na štarte som bol už okolo 8:00, takže som mal asi hodinu do samotného štartu. Takto skoro ráno bolo ešte chladno a tak som si dal na seba ešte jedno staré tričko, ktoré som plánoval tesne pred štartom tam niekde odhodiť. Chvíľku mi trvalo, kým som našiel moju sekciu, z ktorej som mal štartovať. Tento raz som štartoval z ľavej časti mosta, ale zato som bol hneď v prvej sekcii pred štartovou čiarou, tak mi nebude trvať príliš dlho, kým sa dostanem na štart. Snažil som sa natlačiť čo najviac dopredu, ale bola tam príšerná tlačenica.

    Štart som napálil ako vždy. Vlastne nie ako vždy, ešte viac. Prvú päťku som mal za 22:30, čo bolo ešte o pol minúty rýchlejšie ako minulý rok. Ale oproti Bratislave sa mi zdalo, že s dychom stíham viac. Možno preto, že som nebol po chorobe. Po šialenom nástupe som trochu zvoľnil, ale naozaj len trochu. Druhú päťku som mal za 23:15. Najväčší boj bol vždy na občerstvovačkách. Neustále ste museli dávať pozor, či vám niekto neskočí do cesty alebo z ničoho nič nezastane a vy to do neho napálite. Od minulého roku sa nepoučili a ako ionťák dávali nejaký hrozný modrý nápoj. Z diaľky som sa mu vyhýbal. 15km som mal za 1:09:15, 23:30 na 5km. Stále veľmi rýchle tempo, ale bežalo sa mi dobre. Na dvadsiatom kilometri sa od nás oddelili polmaratónci a tak sa to trochu preriedilo. Na tejto mete som bol za 1:33:39, päťka za 24:23, trošku pomalšie, ale stále rýchle. Aj po polke to išlo stále dobre, ďalšiu päťku som dokonca zrýchlil, bola za 23:33. No potom som začal mať problém. Nie bežeckého charakteru, ale nutne som potreboval ísť na záchod. Najprv som dúfal, že to vydržím, ale na 27km som musel uznať, že nie. Našťastie vo Viedni je to so záchodmi naozaj veľmi dobré, sú každých niekoľko kilometrov, tak som jeden hneď využil. No toto ma stálo 1 minútu z môjho náskoku. Ale s tým sa nedalo nič robiť. Na 30km som bol 2:23:00, 5km za 25:48, keby som odrátal minútku, stále som sa držal v tempe pod 3:25. No tu som už začal spomaľovať. 35. kilometer za 2:47:43, päťka za 24:43, čo je stále niekoľko sekúnd pod tempom na 3:25. Tu som už mal dosť veľký náskok, aby som mohol začať dúfať, že to dnes bude pod 3:25. Bol som stále skoro 2 minúty rýchlejší, ako v Bratislave. Ďalšia päťka už bola pomalšia, za 25:19, 40km 3:13:03. Tie posledná dva kilometre by som sa mohol hádam aj doplaziť. Nakoniec som prebehol cieľovú čiaru za 3:23:31. Takže som sa zlepšil o 1 minútu 40 sekúnd. Škoda tej jednaj minúty, čo som presedel na záchode.

    Na záver zhodnotenie. Viedenský maratón je vždy výborne zorganizovaný a má výbornú atmosféru. Ľudia neustále povzbudzujú po celej trati. Čo môžem vytknúť modrí gumidžús na občerstvovačke a žiadne tričko vo finišerskom balíku, ale to mi prevdupovediac aj tak moc nechýba, pretože tričiek mám už toľko, že ich musím rozdávať.