Život po 3100-vke

    Je skoro dva týždne po tom, ako som dokončil 3100 míľový beh. Takže ako teraz žijem? Tie prvé dni boli hlavne o spánku. Užíval som si to, čo mi počas päťdesiatich dní najviac chýbalo. Už počas preteku som sa tešil ešte na jednu vec. A to na to, že sa najem po sediačky. Moje prvé kroky preto viedli do pizzerie, kde som si sadol a vychutnával ten už skoro zabudnutý pocit pohody.

    Vždy po preteku moje telo funguje v dvoch módoch. Buď je aktívne a hýbe sa, alebo spí. Niečo medzi tým proste nepozná. Keď si sadnem, tak spím. Našťastie to netrvá príliš dlho. Už po pár dňoch sa telo z toho spamätáva.

    Čo však ďalej? Aký nový cieľ do ďalšej 3100-vky? Tento rok ma veľmi inšpiroval Chanakhya, ktorý chodieval každý deň povzbudzovať a pomáhať bežcom. Pár dní pred koncom som s ním rozprával a veľmi sa mi zapáčil jeho bežecký projekt. Snaží sa behávať každý deň. Jeden čas mal šnúru cez dvoch rokov behu bez prerušenia. Teraz je niekde na 100 dňoch. Celkom ma to nadchlo. Povedal som si, že teraz mám 50 dní za sebou, tak prečo v tom nepokračovať?

    Beh je už dlho neoddeliteľnou súčasťou môjho života, ale keď som bol aj v plnom tréningu, vždy som mával voľné dni. Tak som celkom zvedavý, ako sa s tým vysporiadam.

    Niekoľko dní po preteku som si na beh ešte netrúfam, ale snažil som sa aspoň chodiť 2 míle denne. Väčšinou teda chodieval okolo 1 hodiny denne. Od minulej soboty som už začal behať. Pokiaľ som bol v New Yorku, tak to ešte išlo. Ale od pondelka už poctivo zarezávam v práci. Zatiaľ behávam večer. Ráno zatiaľ ešte poriadne nefungujem a pretože v práci sedím celý deň za počítačom moje nohy opúchajú a tak keď behávam večer pomáha mi to prekrviť nohy a zmenšiť opuch.

    Hneď od začiatku mi bolo jasné, že to bude celkom výzva. Z práce chodím dosť neskoro (a zdá sa mi, že zo dňa za dňom neskôr). Najskôr som chodieval behať okolo deviatej, potom desiatej, včera o jedenástej a dnes som už štartoval o polnoci. Pôvodne to vyzeralo, že dnes pôjdem už okolo jedenástej, ale dostal som na aute defekt a tak som menil gumu v tom najväčšom lejaku. Ten neprestal ani keď som prišiel domov, ale akosi som si na 3100-vke na to zvykol. Naučil som sa nezmýšľať sa nad vecami, ktoré nemôžem zmeniť. Nakoniec to bola celkom zábava. Lialo a fúkal silný vietor. Chvíľu padali aj krúpy. Behávam minimálne 2 míle, ale zvyčajne teraz tak 4-5 km. Ani mi moc nevadilo, že na niektorých uliciach nesvietia pouličné lampy. Blesky šibali všade okolo a celkom pekne mi osvetľovali cestu. Musel som vyzerať ako úplný šialenec. Vonku nebolo ani živej duše, iba pár áut prešlo okolo mňa. Ale nakoniec som mal z toho veľmi dobrý pocit.

    Dnes to bol deň 62. 62 dní, kedy behám (alebo chodím) aspoň 2 míle denne. Uvidíme ako to pôjde ďalej. Ale určite mi to veľa dá. Uvidíme akú disciplínu dokážem mať.